Aktuálne správy Späť na správy
P. PAŠKA: Národná rada priniesla ľuďom zmenu kvality života
Friday 01 January 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 1. januára (TASR) - Národná rada (NR) SR bola za posledných tri a pol roka dôstojným vyjadrením vôle občana, fungovala štandardne na demokratických princípoch a ľuďom priniesla zmenu kvality života. "Máme vôľu dokončiť volebné obdobie a dôvod je veľmi jednoduchý – politické subjekty, ktoré túto koalíciu vytvorili, zrealizovali svoj program tak, že dodnes cítia podporu ľudí, a preto by pravdepodobne bolo dosť vysokým hazardom voči voličom, ak by sme začali prostredie iritovať vzájomnými útokmi," uviedol v exkluzívnom rozhovore pre TASR predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD). Jedným z pozitív roku 2009 z pohľadu NR SR je podľa šéfa zákonodarného zboru aj rekonštrukcia Bratislavského hradu...
-Ak sa neudeje nič mimoriadne, na čele zákonodarného zboru budete v tomto volebnom období stáť ešte pol roka. Keď sa obzriete za seba, aký parlament zanechávate svojim nástupcom?
Myslím si, že tento parlament bol dôstojným vyjadrením vôle občana a fungoval štandardne na demokratických princípoch, ľuďom priniesol zmenu kvality života, o čom svedčí aj podpora tých, ktorý z hľadiska výkonu moci nesú zodpovednosť. Zároveň toto obdobie prinieslo aj oveľa vyššiu dôveryhodnosť slovenskému parlamentu, ktorá sa oproti minulému obdobiu zdvojnásobila.
-Môže to byť spôsobené aj tým, že v minulom období bolo v parlamente veľa nezaradených poslancov a objavili sa podozrenia z dohôd medzi nimi a vládnou koalíciou?
Určite. Ja to opakujem, ale je to tak. Kvalita fungovania parlamentu nie je obrazom toho, ako sa to niekedy zjednodušene v médiách podáva, či niektorý poslanec v sále sedí, alebo nie. Je to ale otázka, akým spôsobom zásadne či menej zásadne ovplyvňuje kvalitu života ľudí a tým elementárnym demokratickým nástrojom je všade v demokratickom svete zákon, ktorý stanovuje určite hranice správania sa indivíduí a skupín. Rozsah zmien v legislatíve, hlavne v sociálnej oblasti a legislatíve, ktorá smerovala k ľuďom, bol taký zásadný, že vytvoril oveľa väčšiu dôveryhodnosť. Samozrejme, sú to aj vnútorné pomery v NR SR. Strany, ktoré vytvorili vládnu koalíciu, ponúkli relatívne zrozumiteľnú, čitateľnú programovú podobu pre ľudí. Navyše, nedochádzalo k javom ako v predchádzajúcich obdobiach, poslanci takmer neopúšťali koaličné kluby.
-Na druhej strane koalícia si vďaka väčšine odhlasuje svoje zákony a opozičné sú odmietané. Mikuláš Dzurinda sa vyjadril, že od roku 1991 nezažil v parlamente taký malý priestor na diskusiu, aký je dnes.-
Je to práve tento človek, ktorý po strate osemročnej moci sa s touto skutočnosťou ťažko zmieril a namiesto štandardného hodnotového a programového konfliktu začal intenzívne nabudzovať dojem nedemokratickosti tým, a to je ten najväčší paradox teórie politických systémov, že opozícia sa má podieľať na výkone moci. Väčšiu hlúposť som v živote nepočul. Štandardné demokratické politické systémy fungujú tak, že politická reprezentácia sa programovo vymedzí voči občanovi, získa mandát a predovšetkým zodpovednosť. Rešpektovaná opozícia v demokratických systémoch má kontrolovať, upozorňovať a ak si niekde nájde svoj priestor, tak ho má. No, prepáčte, človek, ktorý osem rokov realizoval tvrdo neoliberálny koncept ekonomiky bez akejkoľvek sociálnej nadstavby, čo viedlo k tzv. reformám v sociálnej, daňovej a zdravotnej oblasti spôsobom devastujúcim prostredie, dnes zrazu príde a predkladá zákony, nad ktorými sa musíte len pousmiať. Ak niekto, kto má moc, zoberie invalidom dôchodky, a potom príde do opozície a pripraví zákon, že invalidom treba dať, tak je to nezrozumiteľné a nedôveryhodné. Preto si myslím, že vládna väčšina, ktorá niesla zodpovednosť, takéto farizejstvo nerešpektovala. No všade tam, kde sa objavil racionálny moment, ich návrhy prešli.
-Stávajú sa však prípady, keď si neúspešný opozičný návrh "adoptuje" koaličný poslanec a ten následne uspeje. Na čo je dobrý takýto postup?-
Dá sa to interpretovať z dvoch hľadísk. Prvé je výrazne politické - strany vedú zápas o dôveryhodnosť občanov rôznym spôsobom a pokiaľ to neprekračuje hranicu legitimity zákona alebo ústavnosti, tak môžeme na to nazerať len z veľmi subjektívneho pohľadu. A možno je v tom niekedy aj kus politickej revnivosti. Ale výkon moci máj aj určitú časovú os, ktorá je vyjadrená v programe. Aj preto niekedy neúspešný návrh pochádzajúci z opozičného spektra sa neskôr dostane do legislatívy, ktorá je súčasťou programu koalície.
-Poslanci v legislatívnom procese využívajú aj nepriame novelizácie, právnici takúto prax kritizujú ako nesystémovú, napr. prezident SR Ivan Gašparovič ju dokonca považuje za narušenie právnej istoty. Bude niekedy v NR SR vôľa zákonom zakázať nepriame novely?-
Zhodou okolností som sa bavil s pánom prezidentom o tom, ako to vyriešiť. Ich odstránenie by si vyžadovalo ústavnú zmenu alebo zmenu rokovacieho poriadku. Ja však nepriame novely nechcem nazývať problémom, lebo je to legitímna legislatívna iniciatíva. Ktokoľvek bude dnes túto iniciatívu spochybňovať, vyjadruje určitý subjektívny názor. Nebol by som však vôbec prekvapený, ak by sme prišli s ich zrušením a opozícia by bola prvá, ktorá by začala kričať, že obmedzujeme ich výkon kontroly a ich iniciatívu, keďže oni v opozícii nemajú iný priestor, ako sa pokúsiť zmeniť stav vecí než cez nepriamu novelu.
-Čo sa však už teraz pol roka pred voľbami dá urobiť s rokovacím poriadkom?-
Teraz už nič. Rokovací poriadok je veľmi citlivá vec upravujúca vnútorné mechanizmy. Asi najlepším riešením by bolo hneď v úvode nového volebného obdobia, pokiaľ, samozrejme, na to bude politická vôľa, tieto pravidlá upraviť. Bolo by to najkorektnejšie.
-V poslednom období sa množia sťažnosti poslancov na hlasovacie zariadenie, ktoré podľa nich chybne vykáže ich postoj pri hlasovaní. Aké sú technické garancie, že systém korektne vykáže, ako poslanec hlasoval?-
Je 21. storočie, počítače riadia ISS, do vesmíru lietajú raketoplány a nepredpokladám, že by si jeho pilot kládol otázku, na koľko je spoľahlivý počítač. Ale vážne, rokovací poriadok pozná, čo je to námietka proti hlasovaniu, a ja si myslím, že spoľahlivosť zariadenia je stopercentná, všetko to ostatné je subjektívne právo odvodené od slobodného mandátu poslanca. Môžeme tisíckrát špekulovať, že počítač a softvér je na milión percent dobrý, ale keď raz poslanec, ktorého mandát je slobodný, technické zariadenie spochybní, tak má na to také isté právo ako spochybniť svojho politického oponenta. Pravda je, že v minulom volebnom období nikto nevysvetlil prípad, keď pán poslanec Zala, ktorý bol preukázateľne mimo Slovenska a svoju hlasovaciu kartu mal so sebou, bol vykázaný pri jednom hlasovaní, že hlasoval v parlamente. Doteraz sa to nevysvetlilo. Dávam to len ako príklad, že sú veci medzi nebom a zemou.
-Chýba vám v súčasnosti v rokovacom poriadku nejaký prvok, ktorý by zefektívnil a možno aj oživil prácu NR SR? Napr. pán Mečiar v tejto súvislosti hovorí o potrebe zavedenia tzv. všeobecnej politickej diskusie, počas ktorej by každá politická strana dostala isté penzum času a jej členovia by vo vyhradenom čase mohli voľne rečniť.-
Vrátim sa k tomu, že je tu údajne malý priestor na diskusiu. Ani raz za tri a pol roka si nepamätám situáciu, že by NR napriek tomu, že jej to zákon umožňuje, obmedzila rozsah akejkoľvek rozpravy. Nechcem vyzerať teraz na konci roka ako niekto, kto vedie vojnu s opozíciou, ale toto je súčasť toho, čo nazývam vnútorná deštrukcia. Boli témy, ktoré opozícia legitímne politicky otvorila a požadovala rozpravy. Keď sama predložila tieto návrhy, rozpravy trvali možno 10 až 15 minút. To, čo hovorí pán Mečiar, je ale pravdepodobne iná vec. Myslím, že slovenský parlamentarizmus takýto inštitút od 90. rokov poznal, no najmä z dôvodu zásadných spoločenských zmien po roku 1989 a prirodzeného hodnotového konfliktu, ktorý si vyžadoval dlhé rozpravy. Ak sa z parlamentu nemá stať prázdne miesto, kde by poslanci urobili len nevyhnutné zmeny navrhnuté vládou, tak sa pravdepodobne vráti aj tento inštitút. Bude ale potrebné stanoviť pravidlá, lebo by sme neboli radi, aby sa na pôde parlamentu začali presadzovať radikálne a xenofóbne názory.
-Práve ĽS-HZDS prišla už pred viac ako rokom s výraznou zmenou rokovacieho poriadku, ktorá bola doručená všetkým klubom na diskusiu. Ostalo však ticho, v čom bol problém?-
Bol to názor jednej časti politického spektra a aj moja predstava bola trošku iná. Chcel som, aby to malo širšiu alebo úplnú politickú podporu. Pravdupovediac, boli tam aj veci, ktoré neboli z môjho pohľadu priechodné.
-Parlamentným evergreenom je určite zrušenie alebo okresanie poslaneckej imunity. Na poslednej schôdzi vaša stranícka kolegyňa Renáta Zmajkovičová napokon stiahla svoj návrh na výrazné zúženie imunity, keďže podľa vlastných slov by táto novela Ústavy SR nezískala potrebných 90 hlasov. Na tej istej schôdzi zase parlament nevydal na trestné stíhanie poslanca Kvorku. Vzhľadom na trestné oznámenie na opozičného poslanca Novotného, ktoré podal minister zdravotníctva Raši a najnovšie aj SNS za jeho výroky v súvislosti s vakcínami, však možno bude NR SR v budúcnosti riešiť aj jeho imunitu. Ako sa bude problematika imunity riešiť ďalej?-
Môj postoj je známy, ja som sa snažil tento problém vyriešiť. Treba to dotiahnuť v budúcom volebnom období, myslím si, že teraz sa na to nenájde zhoda. Či už sa potom nájde vôľa na výrazne obmedzenie imunity alebo jej zrušenie, to už je otázka odbornej debaty, no malo by sa tak udiať hneď na úvod nového volebného obdobia.
-V tomto roku ste vyhlásili troje volieb, ak nerátame doplňujúce, a na budúci rok nás čakajú ďalšie dve. Zakaždým sa však otvorí aj otázka potreby zjednotiť volebné zákony, keďže u nás platí, že každé voľby majú iné pravidlá. Aký je váš názor na problematiku volebných zákonov?-
Pravidlá sa nemajú meniť počas hry a volebný systém sa musí upraviť v dostatočnom predstihu pred tým, ako sa začne napĺňať. Ľudia si často myslia, že volebný zákon je jednoduchou normou, no pravdou je, že je to politikum, ktorého úprava môže mať vážne dopady na politické subjekty. Otázka potom znie, ktorý prístup k zmene volebných zákonov je ten pravý. Jedna vec je únava z volieb, s ktorou súvisí nižšia účasť. Druhá vec je, ako nastaviť systém. Bolo by opäť dobré, aby sa tým strany začali zaoberať hneď po voľbách, no nie som taký naivný, aby som nepovedal, že to bude veľmi komplikované aj z objektívnych dôvodov. Súhlasím aj so zosynchronizovaním technických záležitostí ako rovnaký prístup k moratóriu, ku kampani či jeden volebný deň.
-Činnosť NR SR nie je len o prijímaní zákonov, ale aj o parlamentnej diplomacii. Tá medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorá bola vlani výrazne dominantnou, však s blížiacimi sa voľbami stráca na intenzite.-
Ani veľmi nie, parlamentná úroveň je veľmi silná a vplyvná. Dnes môžem definovať náš postoj k tomu, čo maďarskí priatelia nazývajú problémom, veľmi komfortne, pretože dnes je NR SR v rámci európskeho parlamentu absolútne dôveryhodným partnerom a aj preto možno tá téma nie je už taká dominantná. Zároveň maďarský parlament prechádza turbulenciami, odstúpila jeho predsedníčka. Myslím, že nová dimenzia vzájomných bilaterálnych vzťahov vzíde až po budúcoročných voľbách ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku.
-Ako to ďalej bude s rekonštrukciou Bratislavského hradu?-
My sa snažíme ukončiť aspoň prvú etapu, čo je rekonštrukcia hradného paláca. Pre budúci rok je v rozpočte, žiaľ, len 15 miliónov eur. Dúfame, že sa podarí dať dokopy nádvorie a pripraviť priestory pre Slovenské národné múzeum a galériu. Ďalšie etapy budú závisieť od toho, kto bude sedieť na mojom mieste a aký bude mať vzťah k vláde a schopnosť nájsť si peniaze v rozpočte. Mrzí ma ale, že nebolo viac peňazí, lebo naším zámerom bolo vrátiť Bratislavskému hradu historizujúci tereziánsky rozmer. Keď sa to podarí dokončiť, tak Bratislava bude mať jedno fantastické miesto, kde japonský turista nebude musieť prežiť len sedem minút tým, že prejde od autobusu k hradu, pozrie sa na Dunaj a pôjde ďalej.
-Vládne strany už nie sú na základe koaličnej zmluvy viazané k spoločnému postupu, keďže toto ustanovenie prestalo platiť v termíne šesť mesiacov pred voľbami. Dajú sa po novom roku v koalícii očakávať odstredivé tendencie?-
Dôležité je, že to funguje a že nenastávajú situácie, ktoré som zažil, keď som sedel v opozícii. Jednotliví lídri sa častovali dosť expresívnymi výrazmi, ako keď pán Hrušovský nazval pána Dzurindu vierolomným človekom, poslanci behali krížom-krážom, nikto netušil kto s kým a na základe čoho sa dohodol, o kupovaní poslancov ani nehovorím. A to mali bezpochyby pripravenú, vyšperkovanú koaličnú zmluvu, ktorá ale pár týždňov potom, ako vznikla koalícia, stala sa zdrapom papiera a v priebehu troch rokov neznamenala z hľadiska fungovania vôbec nič. Z tohto pohľadu potom pre mňa papier znesie všetko, a teda až tak dôležitá tá zmluva nie je. Dôležité je, že sme na sklonku volebného obdobia a že sme bez problémov ako koalícia schválili rozpočet. Máme vôľu dokončiť volebné obdobie a dôvod je veľmi jednoduchý – politické subjekty, ktoré túto koalíciu vytvorili, zrealizovali svoj program tak, že dodnes cítia podporu ľudí, a preto by pravdepodobne bolo dosť vysokým hazardom voči voličom, ak by sme začali prostredie iritovať vzájomnými útokmi. Dúfam, že sa opäť nájde kultivovaný spôsob, či už na úrovni lídrov alebo na úrovni parlamentu, aby sme si povedali, kde je záujem koalície.
-Žijete v Košiciach, predpokladám, že často jazdíte autom domov. Nevedú vaše prvé kroky po každej ceste za ministrom dopravy Vážnym s otázkou, kedy už bude diaľnica?-
Je škoda, že sa trocha stratil čas. Ja severom nechodím, lebo juhom je to oveľa bližšie, ale áno. Moji priatelia a kolegovia, aj minister dopravy vedia, že vždy, keď som mal možnosť, tak som bol dosť dotieravý z pohľadu infraštrukturálnych stavieb u nás na východe.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
