Aktuálne správy Späť na správy
Koncoročné bilancovanie: Veda v roku 2009 podľa časopisu Nature
Thursday 31 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Londýn 31. decembra (TASR) – Redakcia časopisu Nature tradične na konci decembra zhrnula, čo najdôležitejšie sa udialo vo vede počas uplynulého roka.
Multidisciplinárny týždenník Nature vychádza vo Veľkej Británii. Ako naznačuje jeho názov (nature je anglicky príroda), primárne je zameraný na prírodné vedy. Venuje sa však aj humanitným náukám a najširším spoločenským súvislostiam.
Časopis bol založený v roku 1869 a odvtedy v ňom boli uverejnené nespočetné kľúčové objavy, ako röntgenové žiarenie, vlnová podstata častíc, neutrón, štiepenie atómového jadra, stavba molekuly DNA, stavba prvej bielkoviny, dosková tektonika, pulzary, ozónová diera, prvé klonovanie cicavca a dekódovanie ľudského genómu.
Nature a týždenník Science, vydávaný v USA, sú dnes najprestížnejšie vedecké časopisy. Ohlasom podľa hlavných kritérií, hocako kritizovaných, výrazne predstihujú všetky ostatné vedecké médiá.
Časopis Science svoju aktuálnu "top ten" objavov v roku 2009 zaradil do koncoročného dvojčísla, ktoré vyšlo 18. decembra. Bilanciu Nature obsahuje koncoročné dvojčíslo, ktoré vyšlo 24. decembra. Na rozdiel od Science redaktori Nature sa obmedzili na výsledky, ktoré boli uverejnené v iných časopisoch.
Vyzdvihli – tak ako redaktori Science – objav najstaršej známej kostry ľudského prapredka z druhu Ardipithecus ramidus, nazvanej Ardi. Do zoznamu ďalej zaradili:
- zistenie, že najvýraznejším ničiteľom ozónovej vrstvy je aktuálne oxid dusný
- úspešnú premenu buniek pokožky na embryonálne kmeňové bunky pridaním iba bielkovinových produktov predmetných génov
- doloženie, že pri zobrazovaní mozgovej aktivity funkčnou magnetickou rezonanciou pozorované zmeny odrážajú najmä zvýšenie objemu prietoku krvi, nie odberu kyslíka neurónmi
- lokalizáciu kľúčového génu v pozadí diabetu
- určenie, ako imunitné bunky prenikajú do mozgu pri autoimunitných ochoreniach ako je roztrúsená skleróza
- objav cicavčieho enzýmu, ktorý premieňa "písmeno" DNA cytozín na inú verziu (hydroxymetylcytozín) a tak reguluje génovú aktivitu
- objav nových kombinácií kovov a organických zlúčenín, ktoré môžu poslúžiť aj na skladovanie vodíka
- rozlíšenie príspevkov tepelného rozpínania vody a topenia ľadovcov k zvýšeniu morských hladín
- odstránenie tumoru vyradením nezmutovaného mechanizmu opráv DNA, využívaného rakovinovými bunkami.
Z vedeckých udalostí roka redaktori Nature vyzdvihli rekordnú energiu častíc, ktorú dosiahol urýchľovač LHC pri Ženeve, krádež elektronickej pošty britských klimatológov, potvrdenie vody na Mesiaci, pomerne dobré odolávanie vedeckého výskumu ekonomickej kríze, kolísavú úspešnosť rozhovorov o vývoji klímy a podporu vedy v USA prezidentom Obamom vrátane možnosti zvýšeného financovania NASA, aby sa neobmedzovali plánované ciele.
V niekoľkých ostatných rokoch redaktori Nature vyberali aj najpôsobivejšie fotografie s vedeckou tematikou. Tento rok sú to Medzinárodná vesmírna stanica na pozadí Slnka, kombinovaný pohľad na Mliečnu cestu Hubblovho kozmického ďalekohľadu (optické žiarenie), Spitzerovho kozmického ďalekohľadu (infračervené žiarenie) a satelitu Chandra (röntgenové žiarenie), prvá skutočne 3-D počítačová Mandelbrotova množina, výbuch sopky na Kurilských ostrovoch, obrovský prstenec Saturnu, uviaznutý robot Spirit na Marse, molekula pentacénu, zrážky častíc v LHC, kolaps ľadovca v Antarktíde, "psychedelicky" sfarbená morská ryba, jemná štruktúra bielkovinového obalu vírusu, morská uhorka z prekvapivej hĺbky 2750 metrov, zeleno svetielkujúce labky prvých pre medicínske účely geneticky upravených primátov-opičiek, hlbokomorské červy so svetelnými "bombami", mediálne nafúknutá fosília primáta Ida (potvrdili sa už na začiatku prezentované názory, že je príbuznejšia lemurom ako línii, vedúcej až k človeku) a napokon malá tanzánijská žaba, ktorá tento rok vymrela v divočine, ako symbol ohrozenia mnohých biologických druhov.
Osobnosťou roka je pre Nature Steven Chu, v súčasnosti minister energetiky USA, jeho fotografia je aj na obálke koncoročného dvojčísla. Tento vedec čínskeho pôvodu, ktorého rodičia prišli do USA z Číny počas 2. svetovej vojny, dosiahol veľmi dôležité výskumné výsledky v oblasti laserového zachytávania atómov, odmenené v roku 1997 Nobelovou cenou za fyziku. Okrem fyziky sa venoval molekulárnej a bunkovej biológii, je profesor obidvoch odborov. Steven Chu presadzuje energeticky úspornejšie zariadenia a metódy, pričom za najdôležitejšie považuje technologické pokroky. S ohľadom na vývoj klímy zdôrazňuje potrebu obmedziť používanie fosílnych palív, alebo ho urobiť "uhlíkovo čistejším".
Zdroj: Nature z 24. 12. 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
