Aktuálne správy Späť na správy
GALBAVÝ: Najdôležitejšie je zmiernenie napätia medzi majoritou a Rómami
Tuesday 29 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 29. decembra (TASR) - Vládny splnomocnenec pre rómske komunity Ľudovít Galbavý chce počas svojho pôsobenia ukázať cestu k riešeniu tejto problematiky. Ako priblížil v rozhovore pre TASR, za najdôležitejšiu považuje potrebu zmiernenia napätia medzi väčšinovým obyvateľstvom a národnostnou rómskou menšinou. Poznamenal, že aj v dôsledku prezentácie rómskej populácie iba z negatívneho hľadiska dochádza často k stretom. "Práve preto by bolo potrebné ukázať aj pozitívne vzory, ktoré by ukázali, že aj Rómovia sa vedia začleniť do spoločnosti a tvoriť hodnoty. Treba povedať, že so všetkými Rómami nie je problém v spoločnosti, problém je s tými v osadách, ktorí sú segregovaní a nemajú možnosti spolupráce s ostatným obyvateľstvom."
Za štyri priority, ktoré pomôžu Rómom žijúcim v osadách dostať sa z chudoby, označil zabezpečenie zamestnania, vzdelania, zdravotnej starostlivosti a bývania. "Každý sa domnieva, že úrad splnomocnenca je ten, ktorý by to mal riešiť, ale opak je pravdou. Riešiť by to mali samosprávy," upozornil s tým, že úrad je poradný orgán. Priblížil, že väčšina miest a obcí má záujem o riešenie rómskej problematiky a v niektorých už badať aj prvé pozitívne výsledky. Nie všetky samosprávy sa však v tejto oblasti realizujú. "Musíme nájsť nejaké možnosti, aby sme donútili starostov, aby začali s touto problematikou pracovať, lebo im to prerastie cez hlavu a bude neskoro," zhrnul s dôvetkom, že na to môžu využiť aj neopakovateľné finančné prostriedky z Lokálnej stratégie komplexného prístupu pre rómske komunity.
Objasnil, že v súvislosti s bytovou otázkou Rómov treba presvedčiť majoritu, že nie je možné týchto ľudí nechať naďalej žiť v chatrčiach, pretože tu nie sú ani podmienky na vzdelávanie detí. "Ak nebudeme mať vzdelaných Rómov, celá spoločnosť bude mať s týmto problém." Na margo rôznych fór, ktoré nespokojne reagujú na výstavbu príbytkov pre túto menšinu, podotkol, že aj v činžiakoch sa v minulosti rozdávali ľuďom štátne byty a Rómovia ich nedostali. Upozornil tiež, že prostriedky na túto výstavbu nepochádzajú od daňových poplatníkov, ale z Európskej únie a sú určené na tento účel. Podľa neho sa však nesmú stavať nové getá, ale bytovky treba začleniť do miest a obcí a nie ich segregovať.
V prípade otázky vzdelávania je Galbavý zástancom internátnej výučby. "To by sme mali začať realizovať, čím skôr, tým lepšie," povedal. Vysvetlil, že takéto vzdelávanie by sa malo na začiatok týkať detí navštevujúcich piate až deviate ročníky. Práve v tomto veku podľa splnomocnenca začínajú totiž uvažovať o budúcnom povolaní a treba ich preto vhodne upútať a motivovať, aby sa vzdelávali. Navštevovanie internátnej školy má byť založené na báze dobrovoľnosti a rodičia s ním najprv budú musieť súhlasiť. V tejto súvislosti tiež Galbavý poukázal na internátnu školu v Kremnici, kde sa ukázalo, že deti sa už počas víkendu ani nechcú vracať k rodičom, lebo v internáte majú zabezpečené lepšie podmienky.
Problém pri vzdelávaní Rómov predstavuje aj časté zaraďovanie ich detí do špeciálnych škôl. "Nie je možné, aby sme zaraďovali deti do špeciálnych škôl len preto, že sú Rómovia alebo že sú hendikepované a majú nejakú sociálnu retardáciu," uviedol Galbavý, pričom zdôraznil, že deti, ktoré ich navštevujú, tak strácajú možnosť ďalšieho uplatnenia sa. Vysvetlil, že na tento problém pamätal aj nový školský zákon, ktorý umožňuje opätovnú diagnostiku dieťaťa, ako aj vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí o zaradení do špeciálnej školy rozhodli. Riešeniu tejto oblasti by pomohol aj väčší počet predškolských zariadení či nulté ročníky, kde by sa s deťmi pracovalo a následne by sa zaraďovali do bežných škôl, myslí si.
Začlenenie Rómov do spoločnosti by podľa štúdie Straty z vylúčenia Rómov obohatilo Slovensko o sedem až 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Galbavý však v tejto súvislosti upozornil, že je otázne, či je možné všetkých Rómov zamestnať vzhľadom na vývoj na trhu práce. Problémom je aj diskriminácia, ako totiž poznamenal splnomocnenec, ľudia radšej dajú prácu Nerómovi ako Rómovi. Riešenie aj vzhľadom na chýbajúcu kvalifikáciu vidí v zamestnaní Rómov na čistenie okolia vodných tokov či lesov od odpadu. Tento krok by sa mohol začať realizovať už v tomto roku. Galbavý priblížil, že by to však nemali byť aktivačné práce, ale zamestnanie na trvalý pomer alebo dobu určitú. "Zabezpečili by sa tým aj pracovné zvyky, aj lepšia kvalita života," skonštatoval a doplnil, že Rómov tiež treba motivovať tým, že za prácu dostanú viac ako získajú zo sociálnych dávok.
Medzi problémy Rómov v osadách patrí aj nízky hygienický štandard a zhoršený prístup k zdravotnej starostlivosti. Ako objasnil Galbavý, uvažuje sa preto vytvorení mobilných ambulancií, ktoré by zabezpečovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V tomto smere je tiež potrebná práca terénnych zdravotných, ako aj sociálnych pracovníkov, ktorí musia šíriť osvetu a vysvetľovať rómskym rodičom napríklad dôležitosť očkovania.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
