Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: Európsky ďalekohľad zobrazil hostinu kanibalskej galaxie
Friday 20 November 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Mníchov 20. novembra (TASR) – Špeciálne infračervené snímkovanie preniklo za v bežnom svetle nepriehľadný prachový závoj obrovskej eliptickej galaxie a potvrdilo "corpus delicti" vesmírneho kanibalizmu - zvyšky menšej špirálovej galaxie, ktorú eliptická pohltila.
V časopise Astronomy and Astrophysics to oznámil dvanásťčlenný medzinárodný tím vedcov na čele s Jouni Kainulainenon z Helsinskej univerzity (Fínsko) a Ústavu Maxa Plancka pre astronómiu v Heidelbergu (Nemecko).
Snímky získali pomocou ďalekohľadu NTT (New Technology Telescope) s priemerom zrkadlového objektívu 3,58 metra na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile. Zobrazujú eliptickú galaxiu Centaurus A, vzdialenú asi 11 miliónov svetelných rokov od Slnka (jeden svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov).
Vďaka bizarnej kombinácii svetelných a tmavých pásov v jej stredovej časti patrí už od polovice 19. storočia k najpopulárnejším objektom na oblohe. Tmavý je prach, ktorý pohlcuje bežné svetlo vyžarované z vnútra galaxie.
Astronómovia vysvetľujú vznik eliptických galaxií splynutím viacerých špirálových. Pri Centaurus A to podporili dva vedecké satelity - európsky ISO a americký Spitzer.
Prvý infračerveným detektorom odhalil v jej vnútri asi 16.500 svetelných rokov širokú štruktúru, pripomínajúcu istý typ malej špirálovej galaxie. Druhý rovnakým spôsobom určil, že štruktúra má tvar rovnobežníka, čo sa dá vysvetliť ako zvyšok špirálovej galaxie, ktorý obsahuje veľa plynu a padá do eliptickej galaxie, pričom sa deformuje.
Ďalekohľad NTT teraz prostredníctvom kamery a spektrografu SOFI získal definitívny dôkaz v podobe dosiaľ najostrejších infračervených snímok z viacerých pásiem, ktorých skombinovanie odstraňuje prakticky všetok vplyv zatieňujúceho prachu.
Za prachom sa skrýva prstenec hviezd a hviezdokop (zoskupení hviezd). Plyn padajúci do galaxie Centaurus A očividne podporuje tvorbu nových generácií hviezd. Centaurus A pohltil menšiu špirálovú galaxiu pred 200-700 miliónmi rokov.
Skoršie pozorovania pomocou iného ďalekohľadu ESO, jedného zo štyroch s priemermi zrkadlových objektívov 8,2 metra, ktoré tvoria základ systému VLT, odhalili, že v strede galaxie Centaurus A spočíva supermasívna čierna diera s hmotnosťou 200 miliónov hmotností Slnka, 50-krát hmotnejšia ako čierna diera v strede našej Mliečnej cesty.
Centaurus A dostala meno jednak podľa súhvezdia Kentaura, jednak podľa toho, že je "áčko", najjasnejší zdroj na oblohe v oblasti rádiového žiarenia. Rádiové žiarenie vzniká nepretržitým dopadom plynu na čiernu dieru v strede, z ktorej následne vytryskujú prúdy veľmi rýchlych častíc, pozorovateľných v rádiovom i v röntgenovom svetle. Čierna diera v strede Mliečnej cesty je v tomto ohľade pokojnejšia, žiari slabšie a navyše prerušovane.
Zdroj: Komuniké European Southern Observatory z 20. 11. 2009
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
