Aktuálne správy Späť na správy
Biomedicína: Tajomstvo protirakovinovej huby
Tuesday 29 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Nottingham 29. decembra (TASR) – Vedci otvorili cestu k zvýšeniu účinnosti lieku proti rakovine, ktorý pochádza z huby cenenej čínskou tradičnou medicínou.
V časopise Journal of Biological Chemistry to napísal sedemčlenný tím Cornelie de Moorovej z Nottinghamskej univerzity (Veľká Británia).
Ide o látku 3'deoxyadenozín, nazývanú aj cordycepín, lebo bola pôvodne izolovaná z vzácnej divo rastúcej huby druhu Cordyceps militaris. Táto huba je parazitická, rastie zväčša na húseniciach. Jej liečivú silu si všimli starí Číňania. Dnes sa pestuje vo veľkom.
Dobré skúsenosti s touto hubou v čínskej tradičnej medicíne, ktorá ju využíva na liečbu pestrej palety neduhov, inšpirovali vedecké preskúmanie. Až to odhalilo, že aktívnou látkou je cordycepín. Izoluje sa najmä z pestovanej huby a vyrába aj synteticky.
Prvá práca o cordycepíne v odbornom časopise vyšla v roku 1950. Postupne sa ukázalo, že potláča množenie buniek a naopak vyvoláva ich apoptózu – „riadenú samovraždu„ poškodených či nefunkčných buniek. A že potláča zhromažďovanie krvných doštičiek, migráciu a invazívny prienik buniek a napokon zápalový proces.
Navyše pri pokusoch s myšami vyšlo najavo, že cordycepín obmedzuje tvorbu rakovinových tumorov. Preto sa začal používať v modernej medicíne, hoci ho telo rýchlo odbúrava. Lekári preto tento liek kombinujú s iným, avšak ten má zasa záporné vedľajšie účinky. Cornelia de Moorová s kolegami sa rozhodli bližšie pozrieť na cordycepín a pokúsiť sa získať poznatky, ktoré azda umožnia jeho stabilizáciu pre širšie liečebné nasadenie.
Potvrdili dve veci. Po prvé, nízke dávky cordycepínu potláčajú nekontrolovaný rast a delenie buniek. Po druhé, vysoké bránia bunkám, aby k sebe prilipli, čo tiež potláča ich rast.
V pozadí oboch javov je podľa všetkého to isté: cordycepín zasahuje do výroby bielkovín v bunkách. Pri nízkych dávkach narúša informačnú RNA, de facto „návod„, ako vyrobiť predmetnú bielkovinu. Niektoré informačné RNA sú na to citlivejšie ako iné.
Pri vysokých dávkach narúša samotnú výrobu bielkovín cez tlmenie biochemickej signálnej dráhy mTOR, čo je skratka z anglického mammalian target of rapamycin čiže cicavčí cieľ rapamycínu. mTOR ovláda množenie a priľnavosť buniek a syntézu bielkovín.
Na rozdiel od rapamycínu, takisto prírodnej látky, produktu pôdnej baktérie Streptomyces hygroscopicus z Veľkonočného ostrova (miestnym jazykom Rapa Nui, odtiaľ rapamycín), ktorý v transplantačnej medicíne slúži ako prevencia imunitného odmietnutia orgánu, však cordycepín pôsobí na obidva komplexy mTOR, mTORC1 a mTORC2.
Tím Cornelie de Moorovej okrem toho vyvinul metodiku, pomocou ktorej možno testovať nové liečebne účinnejšie respektíve stabilnejšie verzie tohto lieku v Petriho miske a vylúčiť nevhodné verzie ešte pred testami na laboratórnych zvieratách.
„S týmito znalosťami budeme môcť predpovedať, ktoré typy rakoviny by mohli byť citlivé na tú či onú verziu cordycepínu a ktoré iné protirakovinové lieky by s ním bolo vhodné kombinovať. Možno sme tiež položili základy pre navrhovanie nových protirakovinových liekov, ktoré fungujú na rovnakom princípe,„ povedala Cornelia de Moorová.
Hlavné zdroje: Článok pre Journal of Biological Chemistry; Komuniké The University of Nottingham z 22. decembra 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
