Aktuálne správy Späť na správy
KULTÚRA: Slovensko je európskym rozvodím, prameňmi sme svetová veľmoc
Thursday 24 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 24. decembra (TASR) – V rámci edície Prírodné krásy Slovenska vydalo koncom roka bratislavské vydavateľstvo Dajama dve 130-stranové publikácie - Vody a Najkrajšie doliny.
Knihu o 62 pozoruhodných vodných lokalitách na území SR napísal hydrogeológ z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied (GÚ SAV) Ján Hanušin. Potvrdzuje, že voda so vzduchom vytvára podmienky pre existenciu všetkých foriem života a pokrýva asi 71 percent zemského povrchu. Slovensko je z hydrologického hľadiska neobyčajne zaujímavou krajinou. Navyše, v súvislosti s riekami má unikátnu polohu – jeho územím prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Je akousi strechou, pretože mnohé rieky na našom území pramenia a odtekajú do susedných krajín. Autor tvrdí, že podzemnými minerálnymi a termálnymi prameňmi patríme medzi najbohatšie krajiny sveta. Máme ich takmer 2000, niektoré sú mohutné vyvieračky, iné vystupujú na povrch nenápadne.
Pýchou Slovenska sú aj prírodné jazerá. Mnohé z nich majú ľadovcový pôvod, počnúc najväčším tatranským - Štrbským plesom. Činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách aj vodopády, často viacstupňové a s hučiacimi kaskádami sú turistickou atrakciou v dolinách. Vo výbere sú aj niekoľkometrové vodopády v rôznych regiónoch, ktoré širšia verejnosť ani nepozná. Pre návštevníkov sú zaujímavé aj zákutia riek a sieť ich ramien, v ktorých akoby sa zastavil čas. Podobné sú mokrade – biotopy v stojatej vode - močiare, vlhké lúky alebo rašeliniská. Sú to však dôležité lokality slúžiace ako prirodzené čistiarne vôd, rezervoáre zadržiavajúce vodu v krajine, zdroj pitnej a úžitkovej vody i pre rekreačné a turistické aktivity. Jedenásť našich mokradí je zapísaných v Ramsarskom zozname medzinárodného významu.
Doliny patria k charakteristickým krajinným scenériám slovenských hôr. Najkrajšie z nich nevyberal úzky okruh odborníkov, ale zaradenie 41 do knihy podporila anketa čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Podľa autora Jána Laciku z GÚ SAV sú kritériami dolín členitosť reliéfu, prevýšenie okolia, prítomnosť skalných foriem, kľukatosť a úzkosť dna, genéza či geologická stavba podložia. Najpočetnejšiu skupinu tvoria doliny ľadovcového pôvodu vo Vysokých, Belianskych a Západných Tatrách. Obrazne a textom sú predstavené aj doliny Demänovská, Jánska, Ľubochnianska, Juráňova, Manínska, Súľovská, Poráčska a ďalšie. Samostatnou kapitolou sú prielomy. Tieto úzke tiesňavy majú početné skalné stupne, cez ktoré sa prepadáva voda, čo v zime zvyšuje ich vizuálne čaro. Tak je to najmä v Suchej Belej, Pieckach, Veľkom Sokole, Kyseli, Kláštorskej rokline a iných rebríkových častiach Slovenského raja. Známy je aj prielom Dunajca cez bralá Pienin, hojne využívaný na prepravu osôb na pltiach. V Slovenskom krase nadobudli prielomy morfologickú podobu, ktorá sa označuje ako kaňon. Jedinými slovenskými kaňonmi pretekajú rieky Slaná a Štítnik.
Podľa editora oboch kníh Daniela Kollára je v nich mnoho turistických a ďalších zaujímavosti. Okrem iných aktuálnych fotografií ich spestrujú letecké zábery z vtáčej perspektívy. Vo výbere vodných lokalít nie sú umelo vybudované diela.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
