Aktuálne správy Späť na správy
Paleontológia: Predkom vtákov bol jedovatý dinosaurus
Tuesday 22 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Lawrence 22. decembra (TASR) – Počas druhohornej kriedy žil v Číne dinosaurus, malý príbuzný známeho velociraptora, ktorý mal tesáky s bočnou ryhou a v lebke anatomické štruktúry ako isté jedovaté hady a jaštery. Je to prvý známy jedovatý predok vtákov.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil štvorčlenný tím Enpua Gonga zo Severovýchodnej Univerzity v Šen-jangu (Čína) a Davida Burnhama z Kansaskej univerzity v Lawrence (USA).
Skúmali fosílie dinosaurov z rodu Sinornithosaurus (čínsky vtákojašter), ktorí pred asi 128 miliónmi rokov obývali pralesy na severovýchode dnešnej Číny. Rozmery mali síce iba zhruba ako moriak, no išlo o špecializovaných predátorov malých dinosaurov a vtákov.
Takmer určite boli operení. Patrili medzi dromaeosaurov a boli blízki príbuzní nedávno takisto v Číne objavených dinosaurov druhu Microraptor gui, ktorí mali de facto štyri krídla, keďže ku kĺzavému letu využívali aj operenie na nohách. Zo sinornithosaurov sú známe najmenej dva druhy, Sinornithosaurus millenii a Sinornithosaurus haoiana.
Enpua Gonga a Davida Burnhama s kolegami zaujali sinornithosaurie zuby – dlhé a s ryhami na bokoch. Pripomínajú totiž zuby istých jedovatých hadov a jašterov, ktorí nevstrekujú jed do rany cez duté zuby ako väčšina jedovatých hadov, ale steká im do rany koristi z jedovej žľazy cez bočné ryhy na zuboch hornej čeľuste.
Sinornithosaury zrejme lovili podobne. Popri ryhách na zuboch im vedci našli v horných čeľustiach dutiny, kde mali jedové žľazy – z dutín viedli "rozvádzacie systémy", horizontálne kanáliky ku koreňom zubov, odkiaľ potom jed stekal dolu cez spomenuté ryhy.
Celková anatómia sinornithosaurov vyhovuje vysvetleniu, že lovili pomocou jedu. Mali úzky ňufák, ich čeľuste nedovoľovali silné zovretie, naopak však umožňovali široké roztvorenie a tomu úmerné efektívne zahryznutie. Ladil s tým aj vysoký vertikálny profil lebky.
Jed sinornithosaurov podľa všetkého, tak ako v prípade spomenutých hadov a jašterov, nezabíjal – korisť ochromil, aby sa nemohla brániť či utiecť a sinornithosaurus ju premohol tak rýchlo, že nehrozilo, že mu ju ukradne iný predátor, upozornený dlhým zápasom.
"Nevideli by ste, ako to prichádza. Znieslo by sa to za vami z nízkeho konára a zaútočilo na vás zozadu. Chcelo by vás to uchopiť do čeľustí. Sotva by sa vám zuby prehryzli cez pokožku, do rany by vsiakol jed. Vy, korisť, by ste rýchlo upadli do šoku, no stále by ste žili a mohli by ste sa pozerať, ako vás tento dravec pomaly požiera," farbisto opísal pravdepodobný priebeh sinornithosaurieho lovu scenár David Burnham.
Anatómia jedového aparátu sinornithosaura skutočne pripomína akúsi "nízkotlakovú" verziu jedového aparátu dnešných jedovatých jašterov, ako sú kôrnatce (rod Heloderma). Zuby však mal dlhšie, zrejme aby hladko prenikli cez niekoľko vrstiev operenia koristi.
Zdroje:
Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 21. 12. 2009
Komuniké University of Kansas z 21. 12. 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
