Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: Svet Pandora z filmu Avatar azda existuje
Tuesday 22 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Cambridge/Massachusetts 22. decembra (TASR) – Svetoznámy režisér James Cameron situoval svoje nové dielo na Pandoru, mesiac obrej plynnej planéty. Také svety však môžu byť reálne. Blízke by mohol preskúmať chystaný Webbov kozmický ďalekohľad.
V článku pre časopis Astrophysical Journal Letters to konštatovala Lisa Kalteneggerová z Harvardovej univerzity v Cambridge (USA).
V súčasnosti je známych vyše 400 planét iných hviezd čiže exoplanét. Väčšinou sú to obrie plynné planéty typu nášho Jupitera. Niektoré aj na podobných obežných dráhach, mnohé však obiehajú materskú hviezdu bližšie ako Merkúr Slnko.
Pre nám známy život sú obrie planéty neobývateľné. Obývateľné by však mohli byť ich mesiace, keby planéta obiehala v tzv. obývateľnej zóne materskej hviezdy.
Obývateľná zóna je rozpätie obežných dráh, v ktorom by na planetárnom telese zostala kvapalná voda – bližšie k hviezde by sa vyparila, ďalej od nej zmrzla. Poloha obývateľnej zóny závisí od hmotnosti a svietivosti materskej hviezdy.
"Všetky obrie plynné planéty našej slnečnej sústavy majú mesiace sčasti z hornín. To zvyšuje pravdepodobnosť, že ich majú aj cudzie Jupitery. Niektoré azda s rozmermi Zeme, takže si dokážu udržať atmosféru," povedala Lisa Kalteneggerová.
Od marca 2009 je na orbite misia NASA Kepler, ktorá neobieha Zem, ale "za ňou" okolo Slnka. Má objavovať telesá výrazne menšie ako Jupiter, až po úroveň Zeme. Metódou tranzitov, pozorovaním prechodov telies z nášho pohľadu pred kotúčmi materských hviezd, ktoré krátko nepatrne, avšak merateľne zatienia.
Mesiac porovnateľný so Zemou gravitačne ovplyvní pohyb aj obrej planéty. Podľa toho, či by bol aktuálne "pred", alebo "za" planétou, by zrýchľoval alebo spomaľoval jej pohyb, čo by spôsobilo premenlivosť dĺžky tranzitu. Tá by prezradila prítomnosť mesiaca.
Dostatočne citlivé astronomické prístroje, ako chystaný Webbov kozmický ďalekohľad, umožnia skúmať na pozadí svetla materskej hviezdy aj atmosféru takého mesiaca, ak bude obiehať svoju planétu dostatočne ďaleko a hľadať v nej biomarkéry.
Podľa Lisy Kalteneggerovej by sa atmosféra mesiaca zvlášť dobre skúmala v sústave alfy Kentaura A. Vzdialená je od nás iba 4,37 svetelného roka (1 svetelný rok sa rovná 9,46 biliónov kilometrov). Práve alfa Kentaura A "vystupuje" vo filme Avatar.
Alfa Kentaura A je hviezda slnečného typu, ktorá tvorí dvojhviezdu s menej hmotnou a chladnejšou alfou Kentauri B a obe dokopy trojhviezdnu sústavu s Proximou Kentaura, aktuálne najbližšou hviezdou, vzdialenou 4,24 svetelného roka od Slnka.
Obývateľné planéty a mesiace sa však môžu ľahšie odhaľovať pri chladných červených trpasličích hviezdach, ktoré napokon tvoria v Mliečnej dráhe väčšinu. Ich obývateľné zóny sú totiž bližšie k hviezde, čo zvyšuje pravdepodobnosť tranzitu.
Na druhej strane by však také blízke planéty mohli uviaznuť vo viazanej rotácii, k hviezde by vždy smerovali tou istou stranou. Na ich privrátenej strane by stále bolo svetlo a teplo, na odvrátenej stále tma a mráz. V tomto prípade by problém obývateľnosti riešil mesiac planéty, ktorý by obiehal planétu a zachoval si pravidelné cykly deň-noc.
"Mesiace, obiehajúce obrie plynné exoplanéty, sú azda pravdepodobnejšie obývateľné ako rotačne viazané planéty veľkosti Zeme či super-Zeme. Pri postupe k hlavnému cieľu, objavu mimozemského života, by sme na ne nemali zabúdať," uzavrela Lisa Kalteneggerová.
Hlavný zdroj: Rukopis článku Lisy Kalteneggerovej pre Astrophysical Journal Letters; Komuniké Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics zo 17. decembra 2009.
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) bar
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
