Aktuálne správy Späť na správy
ČR: Nicholas Winton v roku 1939 zmenil život aj Jiřímu Kafkovi
Wednesday 19 January 2011 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Praha 19. januára (TASR) – Jedným zo 669 detí, ktoré pred začiatkom druhej svetovej vojny z územia bývalého Československa zachránil Brit Nicholas Winton, je aj dnes 86-ročný Jiří Kafka. Z Prahy do Londýna odcestoval 28. júna 1939 ako 15-ročný spolu so svojím o rok mladším bratom.
Kafka je jednou z postáv, ktoré sa objavia v novom dokumentárnom filme režiséra Mateja Mináča Nickyho rodina. Film bude mať svetovú premiéru vo štvrtok v Prahe za účasti viacerých zachránených detí i samotného Wintona, ktorý sa dožíva veku 101 rokov. Nová snímka nadväzuje na predchádzajúce filmy Mateja Mináča uplynulej dekády – dokument Sila ľudskosti – Nicholas Winton a celovečerný film Všetci moji blízki.
O tom, komu vďačí za pomoc, Kafka nevedel až do 80. rokov minulého storočia. Posledné tri roky druhej svetovej vojny strávil ako radista-strelec na bombardéroch B-24 Liberator v službách britského kráľovského letectva RAF. Paradoxom je, že k „Wintonovým deťom“ patrilo v RAF aj niekoľko Kafkových kamarátov, ale túto spoločnú stránku svojho života nepoznali.
„Myslel som si, že transport naplánovala (kresťanská) náboženská skupina Quakers, ktorá sa sústreďuje na dobré skutky po celom svete. A až oveľa neskôr som sa z televízie dozvedel, že všetko bolo naplánované pánom Nicky Wintonom. Sme mu veľmi vďační za to, čo spravil. Ak by toho nebolo, pravdepodobne by som tu nebol, a ani môj brat,“ povedal Kafka v exkluzívnom rozhovore pre TASR.
Cestu z Prahy do Veľkej Británie vtedy 15-ročný Jiří vnímal nielen ako oddelenie od rodičov. „Zároveň sme sa tešili, že sa pozrieme do Anglicka, a vôbec do cudzieho sveta,“ vysvetlil. „Nevedel som, na ako dlho cestujeme, ale nesníval som o tom, že by som tam dospel,“ dodal.
Kroky Jiřího a jeho brata vo Veľkej Británii boli v mnohom iné než u väčšiny detí z Wintonových transportov: kým malé deti putovali do anglických rodín, rodičia Jirku pred cestou trvali na tom, aby chlapci zostali v cudzom svete pohromade – ale o dve už dospievajúce deti nemali rodiny záujem. V tej dobe to pre rodiny predstavovalo veľkú záťaž.
Jiří spolu s bratom preto v Anglicku putoval do zajateckého tábora pre Nemcov a Rakúšanov, kde si skôr než angličtinu začal osvojovať nemčinu. Potom putoval do internátnej školy a ako 18-ročný sa v roku 1942 prihlásil do služieb letectva.
Do Prahy sa Jiří Kafka vrátil po konci vojny v roku 1945, ale už o dva roky na to sa do Británie vrátil. Pre druhý návrat do vlasti sa rozhodol až v roku 1990.
Mnohé z Wintonom zachránených – prevažne židovských - detí odchodom do cudziny unikli príkoriu a hrozbe transportov do koncentračných táborov. Mnoho detí už nikdy nevidelo svojich rodičov. V tomto je Jiří Kafka výnimkou. Jeho rodičia vojnu prežili, ale príbuzní to šťastie nemali.
„Vedel som ihneď, že sme vlastne mali veľké šťastie. Zvyšok mojej rodiny, z tých starších, nezostal ani jeden. Pokiaľ ide o mojich rodičov – mamu poslali do Lodže v Poľsku, z Lodže do Osvienčimu, a prežila aj Osvienčim a vrátila sa po vojne do Prahy,“ vysvetlil pre TASR.
Jiřího otec, ktorý bol vtedy predsedom Pražskej židovskej obce, bol Nemcami poslaný do Francúzska a Anglicka, aby vybavil povolenie pre tunajších židov usadiť sa v cudzine. Z cesty sa vrátil do Prahy, ale keď neskôr vycestoval ešte raz – začala sa vojna a hranice sa zavreli. Otec v rokoch vojny pracoval pre československú exilovú vládu v Londýne.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
