Aktuálne správy Späť na správy
J.FIGEĽ: KDH preferuje pokračovanie pravicovej vlády aj v ďalšom volebnom období
Monday 03 January 2011 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 3. januára (TASR) - Vzhľadom na dvadsať rokov skúseností z politiky je KDH presvedčené, že Slovensku by prospela kontinuita pravicovej vlády aj v ďalšom volebnom období, keďže by to umožnilo rozvinúť zásadné ekonomické reformy. V exkluzívnom rozhovore pre TASR to povedal predseda KDH Ján Figeľ.
Čo sa týka opozičných strán, KDH podľa neho jednoznačne deklarovalo len rozhodnutie nespolupracovať s ĽS-HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Naznačil, že zvoleniu nového generálneho prokurátora by okrem zmeny rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR mala predchádzať aj novela zákona o prokuratúre. Kauza PKO podľa Figeľa predstavuje tak pre exprimátora Andreja Ďurkovského, ako aj pre atmosféru v meste Bratislava záťaž, preto osobne prispel k tomu, aby ju mohlo kompetentne riešiť už nové zastupiteľstvo a primátor.
-Malá železničná stanička neďaleko vášho rodiska, dedinky Čaklov, je v dezolátnom stave, už tam padá aj povala. Hoci napríklad ani obyvatelia Ladomerskej Viesky, rodiska Vladimíra Mečiara, nemajú vlastnú železničnú stanicu, cestujú z neďalekej pekne upravenej stanice. Je Vladimír Mečiar väčší lokálpatriot, ako vy?-
Táto zastávka (pri Čaklove a Komaranoch, pozn. TASR) je veľmi viditeľným potvrdením potreby obnovy a zmeny; a nie len železničnej stanice, ale svojím spôsobom aj infraštruktúry a celej krajiny. KDH je dnes súčasťou tejto zmeny. Cítim sa vlastencom, ktorý má v sebe aj miestny, aj regionálny, aj národný rozmer. Bolo by zlé, keby som pamätal len na to, čo sa viaže k môjmu životu, ale nehovoril o potrebe celkovej modernizácie. Ale aj túto staničku dáme do poriadku, už som o tom hovoril so Železnicami SR. Skôr by som pripomenul, že v tom prostredí volebne vyhrával Smer-SD a nechal tam takéto dedičstvo. To len pripomínam na margo toho, že sa niekedy očakáva od ministra hneď riešenie všetkého a nepamätá sa, kto celé roky sľuboval výstavbu a modernizáciu.
-Spomínate Smer-SD, ktorý bol vaším hlavným rivalom v parlamentných voľbách v roku 2010. Paradoxne, KDH pôsobilo zo začiatku dojmom, že je výsledkom volieb trochu sklamané, hoci sa dostalo do vládnej koalície. Navyše s vyšším percentuálnym, aj celkovým počtom hlasov oproti voľbám v roku 2006... Prečo?-
Očakávania v KDH boli výraznejšie, aj viaceré prieskumy počas jari prezentovali KDH medzi troma najsilnejšími stranami. To bola ambícia, ku ktorej som sa hlásil a hlásim na základe skúseností, odborného rastu a celkového potenciálu KDH za dvadsať rokov. Celkový výsledok bol ovocím konsolidácie a nového rastu, ale čo je podstatné, priniesol celkovú pozitívnu zmenu, ktorá by sa bez KDH nedosiahla. My sme o nej hovorili počas celého roku ako o kľúčovej potrebnej zmene pri riešení takmer všetkých tém, od spravodlivosti, cez sociálnu zodpovednosť, triezve vlastenectvo, až po modernizáciu krajiny. Som rád, že naša ponuka získala výraznú podporu a môžeme túto cestu realizovať.
-Na sneme KDH predstúpil pred delegátov kňaz Anton Srholec s veľmi odvážnou, až politickou rečou, v ktorej vyzval KDH, aby prekonalo svoje začiatky a viac sa otvorilo širším vrstvám voličov. Väčšia otvorenosť zasa prináša riziko, že sa hnutie vzdiali koreňom, na ktorých je postavené...-
Ja som presvedčený, že toto je cesta. S heslom "Otvorení k ľuďom" som prevzal hnutie v Nitre na jeseň roku 2009. Otvorenosť je víťazná, lebo získava. Uzavretosť stráca, lebo izoluje. Uzavreté spoločenstvo nerastie, iba sa chráni. Pápež Ján Pavol II. bol veľkým protagonistom otvorenosti srdca, aj rozumu. To, na čom hnutie vyrástlo, je osvedčené, sú to základné hodnoty, z ktorých nezľavujeme, ale ich aplikujeme v tomto čase.
-Jednou z nesporne zaujímavých nových tvárí hnutia z jesene 2009 bol pán Anton Marcinčin, ktorý sa stal podpredsedom KDH pre ekonomiku. Už túto jeseň však pozíciu podpredsedu stratil. Prečo?-
Je súčasťou poslaneckého klubu, je poradcom predsedu KDH pre ekonomiku. Je výrazným posilnením ekonomického rozmeru KDH, ktoré bolo vnímané skôr v iných agendách, než v ekonomike.
-Ale prečo už nie je podpredsedom?-
Na poste podpredsedu potrebujete kombinovať aj odbornosť, aj politiku. Ten politický rozmer, potreba neustále cestovať po Slovensku, stretávať naše kluby a štruktúry, to bola tá dimenzia, ktorú za rok nie celkom stíhal rozvíjať, aj vzhľadom na rodinné povinnosti. Ale jeho prínos bude pokračovať. Bude súčasťou užšieho tímu okolo predsedu. Úvodnú kapitolu programu KDH "Cesta pre Slovensko" reprezentuje hospodárska politika, ktorú vypracoval Anton Marcinčin. Jej nosnú myšlienku predniesla prednedávnom premiérka Iveta Radičová na jednom hospodárskom fóre ako najväčšiu reformu na najbližšie roky. A tou je zmena zdravotných odvodov, s ktorou prišiel práve Anton Marcinčin. Je o zásadnom mechanizme na zlacnenie dnes veľmi vysoko odvodovo a daňovo zaťaženej práce na Slovensku. Aj preto máme dlhodobo vysokú nezamestnanosť – a to nie je len rómska problematika. Dlhodobo sa tu hľadajú možnosti, ako obchádzať odvodové a daňové zaťaženie práce a nikto za uplynulé obdobia nemal politickú odvahu na túto záťaž siahnuť.
-Ide tam o to, chápať zdravotné odvody ako daň?-
Áno, ako záležitosť, ktorá má byť solidárna.
-Kedy by sa k takejto zmene mohlo Slovensko dopracovať? Aktuálne je asi skôr riešenie deficitu...-
Táto reforma je veľmi citlivá, ale zároveň veľmi potrebná. Tak ako kedysi urobilo Slovensko prielom v daňovej oblasti a žije z neho dodnes, hoci Fico celé roky až ideologicky kritizoval rovnú daň, zachoval ju. Ak dokážeme počas nasledujúceho roku zadefinovať celý komplex krokov a zároveň ich dostať do legislatívneho procesu, tak si myslím, že v roku 2012 by to mohlo byť realitou tak, aby na konci tohto obdobia už prichádzalo ovocie zmien. Aby práca a podnikavosť boli viac motivované a nie preťažované.
-Pred parlamentnými voľbami ste sa k otázke možnosti spolupráce so Smerom-SD vyjadrili pomerne jasne v tom zmysle, že ak bude možné vytvoriť vládu bez tejto ľavicovej strany, podporíte variant vlády bez nej. Bude tento záväzok platiť aj do budúcnosti?-
Na sneme v Bratislave 4. decembra som vymenoval celú sériu značiek politických strán, s ktorými sme spolupracovali od roku 1990. Mnohé z nich už možno ľudia ani nepamätajú, mnohé z nich tu už nie sú. Tým chcem povedať, že máme dvadsať rokov konkrétnych skúseností s rôznymi formami spolupráce. KDH nie je hnutie na jedno použitie. Nás necharakterizujú vodcovia, ale skôr hodnoty a program. Aj keď predseda je dôležitý v tom, že lídrov je vidieť, vedú a inšpirujú. Ale nie je to vodcovský typ politiky. V tomto duchu sme otvorení pre spoluprácu, ktorá je spájaním na báze programu. Preto som aj pred voľbami kritizoval taký ten hokejový prístup – kto s kým a proti komu. Skôr sa musíme pozerať na to, kam chceme ísť, aký charakter politiky chceme rozvíjať. Jednou z medzí, ktorá bola definovaná veľmi precízne, bolo vylúčenie spolupráce s ĽS-HZDS s Vladimírom Mečiarom na čele. Tieto voľby dokázali zavŕšiť zápas, ktorého bolo KDH možno najvýraznejším nositeľom, najmä v deväťdesiatych rokoch.
-Ak by sa ĽS-HZDS vrátilo do politiky s niekým iným na čele, bola by to pre vás nová situácia?-
Bola by to nová situácia najmä pre ĽS-HZDS, lebo to bol typický príklad vodcovskej strany, napriek pokusom o príchod mládeže, či prívesky k názvu typu Ľudová strana. A Smeru-SD sa stalo to, čo ĽS-HZDS dvakrát pred ním - vyhral a predsa prehral. Lebo víťazstvo nie je len o číslach a mandátoch, ale aj o vzťahoch, programoch a schopnosti vytvoriť parlamentnú väčšinu. Ja som už pred voľbami hovoril, že Slovensko potrebuje alternatívu, napríklad model 2002, kde sa víťaz volieb de iure a de facto odlišoval. Veľmi úprimne som však vyjadroval, že na jednej strane je takouto alternatívou stredopravá koalícia v jadre s SDKÚ-DS a KDH. A na druhej strane prípad, kedy by sa vláda bez Smeru-SD nedala zostaviť, by mal byť výzvou pre stabilné politické strany, aby hľadali riešenie vo forme širokej koalície ponad stred.
-Aby ste sa vyhli situácii, keď by Smer-SD vytvoril vládu s jednou stranou, ktorú by mohol kedykoľvek vymeniť?-
Áno. A toto som hovoril s postojom vážnosti, keď bolo evidentné, že Slovensko ide dole kopcom, že sa hrnie do novej zadlženosti a neriešiteľných problémov. Ak by bola pokračovala bývalá trojkoalícia, bola by to jasná ďalšia maďarská cesta do Grécka. Nie z titulu túžby po moci, ale zodpovednosti za štát a jeho vývoj, som preto pripustil aj neželanú alternatívu, ktorú sme však vylúčili, keď sa objavili zásadné materiály o nezákonnom financovaní Smeru-SD, ktoré Robert Fico nechcel vysvetliť. KDH bolo spochybňované, či svoje slovo dodrží. Bolo to však vždy KDH, ktoré svoje slovo dodržalo. Preto sme niekedy zdržanlivejší pri rozdávaní ľahkovážnych sľubov. Navyše, už na Sneme KDH, keď som bol prvýkrát zvolený za predsedu, som povedal, že KDH nepôjde s tými, ktorí korumpujú, alebo korupciu zakrývajú. Myslím, že to bolo jasné pomenovanie vzhľadom na vtedajší stav.
-Vyšetrovanie týchto materiálov medzitým prokuratúra už zastavila... Mení to nejako situáciu?-
Stanoviskom KDH je dohoda štyroch strán na obsahu a zameraní politiky, čo je naša primárna zodpovednosť, ktorá - ak bude úspešná - je skôr pozvaním ku kontinuite, k pokračovaniu. Skôr toto je méta. Ak sa vrátim k skúsenostiam za dvadsať rokov: vláda 1998-2002 zastavila obdobie, ktoré bolo o izolácii, prepade nielen rozpočtu, ale aj niektorých základných inštitúcií v štáte. Ústavnosť bola narúšaná, prezidenta sme nemali, mnohé témy boli vo veľmi ťaživej polohe. Ale až druhá Dzurindova vláda dokázala priniesť ovocie základných reforiem. Ak by sme teraz dokázali vytvoriť predpoklady pre zmeny, niektoré z nich stihli realizovať a po ďalších voľbách v nich pokračovať, myslím, že by to Slovensku napomohlo v ambíciách, ktoré sú politické, ekonomické, aj sociálne.
-Táto vládna koalícia má viacero nových charakteristík. Sú v nej dve nové strany, z toho Most – Híd, ako strana spájajúca Maďarov a Slovákov, je úplný precedens a naviac má vláda slabého premiéra, čo tiež nie je na Slovensku obvyklé. Tým nemyslím, že by pani Iveta Radičová bola slabá osobnosť, ale nie je predsedníčkou svojej strany. Vyplývajú z týchto charakteristík nejaké riziká pre fungovanie vládnej koalície?-
Je dobré, že Slovensko odmietlo isté prejavy extrémizmu, či už na slovenskej alebo maďarskej strane. To potvrdil výsledok volieb, ktorý umožnil vytvoriť vládu, ktorá je umiernená, je názorovo pestrejšia, ale môže krajine priniesť ovocie, ktorým je transparentnosť, boj s korupciou, slušnejšia politika, rast zamestnanosti, zodpovednejšie verejné obstarávania. Čo sa týka otázky premiéra, už na Slovensku bol prípad, keď premiér nebol predsedom strany...
-...lenže netrvalo dlho, kým si vytvoril vlastnú stranu...-
Áno, nemáme veľké skúsenosti s tým, aby sa stranícka a vládna politika zdieľala v rámci jedného subjektu. Ten príklad s Vladimírom Mečiarom bol krátky a skôr štiepiaci. Dnešný prípad je iný, mal by byť príkladom tandemu. Predseda strany a predsedníčka vlády z tej istej strany v jednom tíme budú konať voči ostatným zodpovedne a predvídateľne, vo vzájomnej podpore a súčinnosti.
-Takže neočakávate, že to môže byť zdrojom nedorozumení...-
Neželám si to, aj keď jedno okolo generálneho prokurátora práve prebieha. A ono ani nemuselo byť.
-...otázkou je, či sa to nedalo vyrokovať už na začiatku procesu. Že by sa skutočne rokovalo dovtedy, kým by aspoň 76 poslancov nebolo jednoznačne za jedného kandidáta...-
No teoreticky dalo, ale prakticky sa to nedalo. Nedalo sa to preto, lebo jedna koaličná strana mala na začiatku dvoch kandidátov. Tam vidím začiatok odpovede, tam bolo jadro problému. Lebo tri strany ukázali schopnosť zhody na jedinej kandidátke, ale aj podpory všetkých poslancov. Eva Mišíková dostala 51 podpisov, čiže všetkých poslancov z KDH, SaS a Most-Híd.
-V médiách už bola aj interpretácia, že možno dal jeden koaličný partner kandidáta na generálneho prokurátora, druhý na jedného námestníka, tretí na druhého námestníka a na štvrtého partnera neostal ani generálny prokurátor, ani námestník, tak bol nespokojný... Nedá sa to aj takto interpretovať?
To sa nedá, lebo my sme nič stranícky nedostali. Napríklad ja som Evu Mišíkovú dovtedy ani raz osobne nestretol. My sme skôr hľadali dohodu a spôsob jej presadenia tak, aby sme vyriešili tému, ktorá je kľúčová pre celkovú zmenu nielen na generálnej prokuratúre ale aj v zákonnosti, vymožiteľnosti práva, spravodlivosti. Toto potrebuje nielen vláda, ale celé Slovensko, ak chceme byť úspešní v boji s korupciou. Tu ani tak nejde o osoby, ale o úlohy, ktoré má generálna prokuratúra.
-Nie je rozsah právomocí generálneho prokurátora taký veľký, že strany majú jednoducho obavy pri výbere novej persóny? Neuvažuje sa, že by sa niečo urobilo s týmito právomocami?-
Ak majú strany čisté ruky, tak by nemali mať obavy zo seriózneho, principiálneho, prísneho generálneho prokurátora. Na Slovensku je vymožiteľnosť práva slabá, potrebuje to výrazné zlepšenie a generálna prokuratúra v tom zohráva centrálnu úlohu. To, že jedna politická strana doniesla na rokovanie parlamentu dvoch kandidátov, hovorí o tom, že tam predsa len boli rôzne názory. Ani nie tak, že existujú viacerí kandidáti, ale že sa tam stretáva téma pokračovania doterajšieho stavu, lebo jedným tým kandidátom bol doterajší generálny prokurátor.
-Sedem rokov boli s Dobroslavom Trnkom viac-menej všetci spokojní. Pri svojej voľbe pred siedmimi rokmi získal hlasy koalície aj opozície a zrazu sa hrnie kritika zo všetkých strán, že bol nedostatočný, nedoriešoval kauzy... To sa predtým politici obávali povedať to?-
Ja som bol v roku 2003, ešte pred odchodom do Európskej komisie, v parlamente a hlasovali sme za Dobroslava Trnku. Zmenený pohľad po siedmich rokoch vychádza práve z tých siedmich rokov, zo skutkov. Očakávania v roku 2003 boli oveľa vyššie, než výsledky v roku 2010. A čo s generálnou prokuratúrou? Generálny prokurátor je mocensky silnejší než mnohí iní ústavní činitelia. Rozhoduje o osudoch ľudí, je to šéf monokracie v štátnej správe v oblasti zákonnosti. Stav po dvadsiatich rokoch nepovažujem za dobrý. Dochádzame do stavu, keď sa ukazuje, že si to vyžaduje nielen zmenu osoby, ale aj systému, napríklad obmedzením počtu volebných období na jedno. Sedem rokov prekrýva v tomto prípade už tretiu vládu. Štrnásť by už vyvolávalo otáznik, prečo by niekto mal takúto obrovskú moc koncentrovať v tých istých rukách tak dlho. Respektíve, vidiac, čo sa teraz deje v parlamente, aké otázniky vznikajú okolo postojov poslancov, ktorí sa nepriznávajú (k svojej voľbe, pozn. TASR), ale takmer zhodili vládu a zvolili doterajšieho generálneho prokurátora... Pri zmene princípu na jedno volebné obdobie by sa tieto pokušenia eliminovali. Jednoducho, by sa nebolo o čo pokúšať pri pravidle sedem rokov a dosť. Znamená to, že generálny prokurátor dokončí robotu a so cťou odíde. Hľadať nejakých kamarátov, ktorí by možno ešte zahlasovali, by bolo zbytočné. Som presvedčený, že Slovensko potrebuje reformu prokuratúry...
-... napríklad, že by už generálny prokurátor nemohol zastaviť kauzu, ktorú rieši iný prokurátor?-
Ten bod jedného volebného obdobia je podľa mňa konštruktívny návrh. Ďalej ide o zastavenie negatívnych rozhodnutí, lepšie definovanie tzv. záväzných usmernení zo strany generálnej prokuratúry. Spôsob, ako sú vyberaní noví čakatelia na prokurátora, posilnenie nezávislosti prokurátora ako osoby v procese vyšetrovania, to všetko bude témou na novelu zákona o prokuratúre.
-Bude novela predchádzať zvoleniu nového generálneho prokurátora, alebo bude až po jeho zvolení?-
Novela by mala byť pripravovaná paralelne. Bolo by ideálne, aby bol nový generálny prokurátor volený už do nových podmienok. KDH je, myslím, jediné, ktoré explicitne vo svojom programe podporuje transformáciu generálnej prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Tým, že nemáme na to konsenzus, tak na tom ani netrváme, nemáme to ani vo vládnom programe, ale my si takúto transformáciu vieme v budúcnosti predstaviť.
-Súčasťou zmeny má byť prechod na verejnú voľbu generálneho prokurátora. Beriete to ako pragmatické riešenie, keď sa ukazuje, že tajná voľba neprináša výsledky? Alebo to beriete ako súčasť systémového riešenia, keď tajnú voľbu ako takú treba zmeniť na verejnú?-
Keby nešlo o voľbu toho istého generálneho prokurátora, asi už o tom ani nerozprávame. Mali by sme po voľbe a bol by zvolený nový generálny prokurátor. Tá odpoveď má dva rozmery. Jeden je, že niekomu záleží na kontinuite a nechce to priznať. Sú to osoby, ktoré sú súčasťou „sedemdesiatdeviatky“. Za KDH môžem povedať, že 15 poslancov volilo aj Evu Mišíkovú aj Jozefa Čentéša. A zároveň, ak len o jeden hlas nebol zvolený doterajší generálny prokurátor...
-...možno dokonca o pokazený hlas, lebo na jednom z dvoch neplatných hlasovacích lístkov bol údajne označený pán Trnka, len chýbal postoj k druhému kandidátovi...-
...dokonca o pokazený hlas. Tak to už je tyčka z vnútornej strany bránky, lopta sa ešte odrazila von. Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády. Opakujem, to nie sú šachy, že sa urobí rošáda a ideme ďalej. To by znamenalo konzekvencie pre koalíciu, ktoré by sa asi ťažko prekonávali. Preto je to krízový moment alebo téma, ktorá si zaslúži zásadnejší pohľad a zásadnejšiu zmenu. Ja som takúto situáciu nevítal, a preto som bol aj kritický už pri tej októbrovej voľbe, keď do druhého kola postúpili dvaja kandidáti, z toho jeden koaličný. Ak by bola Eva Mišíková dostala aj hlasy SDKÚ, bola by zvolená. Oni sa vtedy rozhodli pre obštrukciu, čo ohrozuje súčasnú vládu na čele s Ivetou Radičovou, ktorá je práve z SDKÚ. A odvtedy sa tým zaoberáme a ešte stále nie sme na konci.
-Podporujete verejnú voľbu viac-menej len v prípade generálneho prokurátora, alebo aj u iných funkcií?-
Podporujem širší prístup, pričom na voľbe generálneho prokurátora sa prejavil stav, v ktorom sa nachádzame. Je treba si uvedomiť, že poslanci vykonávali svoj mandát slobodne, ale vykonávali ho v mene voličov. A určite by občanov zaujímalo, ktorí sú tí šiesti a prečo hlasujú inak. Z každej krízy vedie cesta buď do hlbšej ďalšej krízy alebo von. A to, že sme sa zhodli, že odtajníme voľbu, čo je právo parlamentu na základe zmeny rokovacieho poriadku, môže byť aj oslobodzujúce pre ďalší vývoj Slovenska. Tak, ako situácia počas vlády Vladimíra Mečiara prinútila hľadať riešenie zmenou voľby prezidenta republiky. Ja som hlasoval v januári 1993 tajne, teraz to hovorím verejne, za Michala Kováča. Ale keď po piatich rokoch bolo evidentné, že tu niekto chce koncentrovať moc a nevyhovuje mu nezávislá hlava štátu, tak sme prešli na verejné, celospoločenské hlasovanie, ktoré demokraciu na Slovensku posilnilo. A tento moment môže slúžiť podobne. Neviďme v tom len to, že sa mení niečo, čo bolo zaužívané, ale krok k občanom, k transparentnosti, k väčšej zodpovednosti a statočnosti poslancov.
-KDH v komunálnych voľbách v celoslovenskom meradle uspelo pomerne dobre, v počte poslancov ste získali dokonca viac ako predtým. Ale stratili ste dve najväčšie mestá, Bratislavu, aj Košice. Vedeli ste, že to hrozí, napriek tomu sa tomuto výsledku nepodarilo zabrániť. Bude z toho nejaké ponaučenie do budúcnosti?-
Bol to logický výsledok situácie, ktorá sa do istej miery dala predvídať, aj keď voľby sú vždy vyvrcholené až spočítaním hlasov. My sme v Bratislave očakávali tandem s SDKÚ, ktorý bol úspešný na regionálnej úrovni a mohol byť úspešný na komunálnej, len v obrátenom garde. Ponúkali sme iných kandidátov, než bol vtedajší primátor, ponúkali sme aj nezávislých, ale nebolo to prijaté. A s výnimkou Košíc, všade sme sa stretli s tým istým prístupom, ktorý znamenal "Áno, dohoda bude, ak je tým lídrom alebo dohodnutou osobou nominant SDKÚ".
-Nedalo sa to z centrálnej úrovne nejako koordinovať? Aby v jednom meste mala kandidáta jedna strana a v druhom druhá strana?
Snažil som sa, uisťujem vás, a opakovane, ale nešlo to. Či len preto, že ten proces bol už rozbehnutý, alebo sa ťažko zasahuje do rozhodnutí na mestských úrovniach... Jediný prípad, kde to bolo v tom opačnom garde, kde KDH bolo na krajskej úrovni podporované SDKÚ, boli Košice. Tam sa však hlasy rozdelili kvôli nezávislému kandidátovi (blízkemu pravici, pozn. TASR). Nezávislý kandidát získal tak veľa, že tretí vyhral, čo je klasický prípad - kde sa dvaja bijú tretí vyhráva.
-V Banskej Bystrici táto spolupráca vyšla, tam ustúpila práve SDKÚ-DS...-
To je veľmi dobrý príklad. My sme zachraňovali česť koalície v Trnave, čo považujem za potvrdenie, že niekedy treba ísť aj s vlastným kandidátom a s odhodlanosťou. A voľby potvrdili, že Trnavu môže viesť aj naďalej primátor za KDH. To isté by som dodal k Bystrici, kde po 20 rokoch je primátor nekomunistický, alebo pravicový kandidát. To je primátor, ktorého od prvej chvíle podporovalo KDH a Most. Dve ďalšie strany, SDKÚ a SaS, sa pridali v poslednom týždni, keď odstúpil ich spoločný nominant. A to zase potvrdilo klasiku - kde sme zjednotení, tam naozaj máme šancu vyhrať. KDH skončilo v komunálnych voľbách medzi politickými stranami na druhom mieste za Smerom. Považujeme komunálnu aj regionálnu, samozrejme, celonárodnú sféru za dôležitú deľbu nielen kompetencií, ale aj zodpovednosti. Vyžaduje si to do budúcnosti oveľa väčšiu súčinnosť a vzájomnú podporu týchto úrovní. Pre nás samospráva nie je čímsi odťažitým, doplnkovým, ale principiálnym. Čo najbližšie k občanovi má byť správa jeho slobody, našich spoločných záujmov.
-Potom, ako Andrej Ďurkovský odovzdal insígnie Bratislavy, povedal pre jedno z médií, že odchádza so vztýčenou hlavou po 20 rokoch v komunálnej politike. Povedal to až na schodoch, keď sa vyhol demonštrantom pre kauzu PKO. Nie je to škoda, takto končiť na poste primátora? Beriete ako politickú chybu, ak v niektorých veciach ohľadom PKO konal na vlastnú päsť? A potom ďalšia vec, Ďurkovský už nie je v predsedníctve KDH, nie je už ani v konzíliu, to sú konzekvencie týchto udalostí?-
My sme nezasahovali do komunálnych rozhodnutí, už len tým, že kompetencie sú určené zákonom a sú aj vnútorne kontrolované. Kauza PKO má dosť dlhú históriu. A aj to vyvrcholenie v súčasnosti je viac-menej tiež volaním po transparentnosti a otvorenosti. Toto by som odporúčal nielen doterajšiemu ale aj súčasnému primátorovi a všetkým primátorom, starostom a poslancom, pretože aj dobre mienené zámery, či rozvojové alebo ekonomické, môžu znamenať množstvo nedorozumení. Čo sa týka konzília, ja som navrhol Petra Macha, aj kvôli celkovému odbornému oživeniu činnosti tohto odborného orgánu KDH, ktoré v minulom roku za pôsobenia Andreja Ďurkovského vytvorilo základ volebného programu, ale od ktorého čakám v ďalšom období, do dvoch rokov, základ dlhoročného nového celkového programu KDH. Myslím, že aj táto zmena je vyjadrením toho, o čo sa usilujeme, obnovy, rastu a otvorenosti. Nikto to nemá vopred vyárendované, alebo nejakú miestenku určenú na dlhé obdobie.
-Čiže je to proces vnútornej obmeny v KDH, nie je to jednoducho prejav nespokojnosti s tým, ako to v PKO dopadlo...-
Tak určite, téma PKO nepridala ani Andrejovi Ďurkovskému, ani atmosfére - či v KDH, či v meste Bratislava nejaké povzbudenie, skôr bola vnímaná ako záťaž. Ja sám ako minister som dával cez krajský stavebný úrad pokyn na predbežné opatrenie, aby úrad podľa zákona pozastavil prípadné ďalšie búracie práce resp. realizáciu oprávnení. Je to istý vecný spor, vecný stret, z ktorého bol potom aj politický spor. A je dôležité, aby to riešilo už nové kompetentné zastupiteľstvo a primátor, podľa zákona, so všetkou zodpovednosťou, či za pamiatkový stav, alebo za iné hľadiská z pohľadu záujmov mesta a občanov.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona