Aktuálne správy Späť na správy
Archeológia: Perzský záliv možno skrýva ohnisko civilizácie
Friday 10 December 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Birmingham 10. decembra (TASR) – Kedysi žírnu krajinu na dne terajšej magistrály ropných tankerov podľa všetkého obývala jedna z prvých mimoafrických ľudských populácií.
V časopise Current Anthropology to oznámil Jeffrey Rose z Birminghamskej univerzity (Británia). Domnieva sa, že ľudia sa v "oáze Perzského zálivu" zdržiavali vyše 100.000 rokov. Až pokým ich tamojšie domovy pred asi 8000 rokmi nezaplavil Indický oceán.
Táto hypotéza významne rozširuje históriu človeka na Blízkom východe, keďže tam predpokladá stále sídla o tisíce rokov skôr než terajšie modely migrácie.
Jej základom je nedávna vlna objavov ľudských sídlisk pozdĺž brehov Perzského zálivu spred približne 7500 rokov. "Kde bola predtým len hŕstka rozptýlených loveckých táborov, tam sa náhle, akoby cez noc, objavilo vyše 60 archeologických nálezísk. Tieto sídliská sa vyznačujú pevne vybudovanými, trvale obývanými kamennými domami, zložito zdobenou keramikou a domácimi zvieratami; očividne boli súčasťou sietí diaľkového obchodu a dokonca sa v nich našli jedny z najstarších dôkazov existencie plavidiel na svete," povedal Jeffrey Rose.
Ako základnú vníma skutočnosť, že tieto vysoko rozvinuté sídliská sa objavili náhle, bez toho, aby predmetné miesta obývali skoršie populácie.
"Zrejme to nie je nijaká náhoda, že zakladanie takých pozoruhodne rozvinutých komunít časovo zodpovedá zaplaveniu panvy Perzského zálivu pred približne 8000 rokmi. Títo noví kolonisti mohli prísť z jadra Zálivu, odkiaľ ich vyhnala stúpajúca voda, ktorá zaplavila predtým úrodnú krajinu," povedal Jeffrey Rose.
Pred touto záplavou bolo územie dnešného dna Perzského zálivu nad hladinou oceánu najmenej od doby pred 75.000 rokmi. Muselo to byť priam ideálne útočisko pre ľudí z okolitých drsných púští. Zavlažovali ho rieky Eufrat, Tigris, Kárun, Wádí Baton a z ložísk podzemnej vody prýštili početné žriedla.
V čase najväčšieho sucha všade navôkol bola úrodná oblasť dna Zálivu najrozsiahlejšia a naozaj predstavovala oázu. Plošne vtedy zodpovedala Británii.
Anatomicky moderní ľudia nášho druhu Homo sapiens sa však zdržiavali v tejto časti sveta už predtým, ešte kým bola "oáza" Perzského zálivu pod vodou. Svedčia o tom kamenné nástroje, ktoré sa našli v Jemene a Ománe a líšia sa od východoafrických typov. Ľudia tak mohli osídliť juh Arabského polostrova pred 100.000 rokmi a možno skôr. To je v rozpore s niekoľkými migračnými modelmi, podľa ktorých ľudia úspešne prenikli do Arábie až pred 50.000-70.000 rokmi.
"Oáza v dnešnom Perzskom zálive sa im priam ponúkala ako útočisko počas doby ľadovej, keď bola väčšina tejto oblasti kvôli silnému suchu neobývateľná. Prítomnosť ľudských skupín v tejto oáze zásadne mení naše chápanie vstupu ľudského druhu na svetovú scénu a kultúrnej evolúcie na dávnom Blízkom východe," uzavrel Jeffrey Rose.
Zdroj:
Komuniké University of Chicago Press z 8.12.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
