Aktuálne správy Späť na správy
Mikrobiológia: Titanic požierajú baktérie
Tuesday 07 December 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Sevilla/Halifax 7. decembra (TASR) – Na vraku chmúrne slávneho zaoceánskeho parníka Titanic žije dosiaľ neznámy druh baktérií. Prispievajú k jeho rozkladu.
V článku pre časopis International Journal of Systematic and Evolutionary Biology to oznámil štvorčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Antonio Ventosa zo Sevillskej univerzity v Španielsku. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Cristina Sánchezová-Porrová. V tíme boli ešte dva bádateľky, Bhavleen Kaurová a Henrietta Mannová z Dalhousieovej univerzity v kanadskom Halifaxe.
Tento objav nie je iba kuriozita. Poukazuje totiž na potenciálne vážnu novú mikrobiálnu hrozbu pre trupy lodí a podhladinové kovové konštrukcie ako ropné veže.
Objavitelia izolovali predmetné mikróby z kusa hrdze, pripomínajúceho jaskynné kvaple, ktorý pochádza z vraku Titanicu. Zvyšky nešťastného plavidla ležia 3,8 kilometra pod hladinou severozápadného Atlantiku. Baktériu nazvali Halomonas titanicae. Pokusmi tiež preverili tiež jej schopnosť prispievať k hrdzaveniu. Zistili, že dokáže prilipnúť k oceľovému povrchu a vytvárať na ňom gombíkovité útvary korozívnych produktov.
Bakteriálna korózia podľa všetkého vytvára kvapľovité kusy hrdze na trupe Titanicu. Hoci vyzerajú pevne, sú vysoko porózne. Obýva ich pestrá paleta baktérií – Halomonas titanicae zrejme majú pri požieraní Titanicu mnohých „spolustolovníkov“. RMS Titanic postavili z 50.000 ton ocele, ktorá koroduje už 98 rokov.
Túto skupinu baktérií však netreba vnímať iba ako riziko pre lode a podhladinové konštrukcie. „Sme presvedčené, že Halomonas titanicae v istých hĺbkach zohrávajú úlohu v recyklovaní železa. To sa môže zísť pri likvidácii starých vojenských a obchodných lodí a ropných veží, ktoré boli zbavené toxických látok a ropných produktov a potom úmyselne potopené do oceánskych hlbín,“ povedali Bhavleen Kaurová a Henrietta Mannová.
Novoobjavenú baktériu plánujú ďalej skúmať. „Dosiaľ nevieme, či sa tento druh dostal na palubu Titanicu pred jeho potopením, alebo až po ňom. Ani to, či tieto baktérie nespôsobujú podobné škody na morských ropovodoch a plynovodoch. Získané poznatky azda pomôžu vyvinúť ochranné nátery prípadne izolácie, ktoré účinne zabránia takému poškodzovaniu iných kovových štruktúr,“ doplnili kanadské mikrobiologičky.
Zdroj: Komuniké Society for General Microbiology zo 6.12.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
