Aktuálne správy Späť na správy

Zánik dinosaurov vytvoril podmienky k zväčšeniu cicavcov

Albuquerque 27. novembra (TASR) – Nová analýza potvrdila, že vymretie veľkých dinosaurov pred 65 miliónmi rokov bola základná podmienka, ktorá umožnila až viac ako tisícnásobný nárast tiel predtým pomerne malých cicavcov.

V časopise Science to oznámila dvadsaťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedla Felisa Smithová z University of New Mexico v meste Albuquerque v USA. Okrem Američanov boli v tíme vedci z Izraela, Austrálie, Fínska, Švédska, Veľkej Británie a Kanady.

"Dinosaury zmizli a naraz nemal kto požierať vegetáciu. Bol z nej voľný zdroj potravy, čo cicavce začali využívať. Nuž a keď ste bylinožravec, je efektívnejšie byť veľký," povedala členka tímu Jessica Taylorová z univerzity v kanadskom Calgary.

Najväčším cicavcom, aký kedy chodil po zemskom povrchu, bol nosorožca pripomínajúci, avšak bezrohý tvor druhu Indricotherium transouralicum. Hmotnosť tohto bylinožravca dosahovala 15-17 ton a v ramenách bol vysoký 5,4 metra. Obýval Euráziu pred takmer 34 miliónmi rokov. Týmito telesnými parametrami síce výrazne zaostával za mnohými dinosaurami, jeho existencia však vyjadruje, že pozemské ekosystémy sa po katastrofe z konca druhohôr už naplno spamätali – za geologicky krátky čas.

Maximálna hmotnosť cicavcov vzrástla od konca druhohôr v prvej polovici treťohôr z približne 10 kilogramov na spomenutých 17 ton. (Dnešný rekord držia zo suchozemských cicavcov africké slony, najväčšie jedince mávajú až 11 ton.)

"Nikto zatiaľ nepreukázal, že tento vzor skutočne existuje. Ľudia o ňom hovorili, avšak ani jeden to dôkladne nezanalyzoval. Postupovali sme cez jedno časové obdobie za druhým a vždy sme si položili otázku, ktorý z predmetnej skupiny cicavcov je najväčší. A potom sme odhadli jeho telesnú hmotnosť," vysvetlila Jessica Theodorová.

Fosílny záznam cicavcov je najpodrobnejší a najúplnejší zo všetkých veľkých skupín živočíchov, osobitne stavovcov. Preto sa na ňom vedcom dobre preverovali dôsledky ekologického javu "uvoľneného súperenia" po nútenom odchode veľkých dinosaurov z evolučnej scény, ktorý pravdepodobne spôsobil dopad planétky. Cicavce sú tiež veľmi pestré, morfológiou telá i samotnou veľkosťou – od myši po slona.

Stanovili aj faktory, ktoré obmedzujú veľkosť suchozemských cicavcov. Sú nimi napríklad priestor, ktorý má k dispozícii každý jedinec predmetného druhu, a klíma, v ktorom žije. Čím chladnejšie je prostredie, tým väčšie sú miestne cicavce, lebo väčšie zvieratá si lepšie uchovávajú telesné teplo.

Na druhej strane neplatí, že by veľkostne dominovala tá či oná skupina cicavcov. Absolútne najväčšie cicavce patrili či patria k rôznych skupinám, priestorovo i časovo.

Vedci dva roky zostavovali databázu veľkostí všetkých žijúcich i vymretých cicavcov z celého sveta. Následne preverovali hypotézu o evolúcii maximálnej veľkosti cicavcov.

"Počas druhohôr boli cicavce malé. Hneď ako však vymreli dinosaury, vyvinuli sa oveľa väčšie cicavce, keďže sa rozrôznili , aby vyplnili všetky novo dostupné ekologické niky. To bolo dobre doložené v Severnej Amerike a tak sme chceli vedieť, či sa to isté odohralo na celom svete," povedal člen tímu John Gittleman z americkej University of Georgia v meste Athens.

Vedci potvrdili, že hypotéza platí – nielen globálne, ale aj naprieč časom a trofickými skupinami a líniami, teda zvieratami s rôznou potravou a rôznymi predkami. Maximálna veľkosť cicavcov začala strmo rásť pre približne 65 miliónmi rokov. V Eurázii vyvrcholila v treťohornom oligocéne pred približne 34 miliónmi rokov, a znovu v Eurázii i Afrike v takisto treťohornom miocéne pred približne 10 miliónmi rokov.

Späť na správy