Aktuálne správy Späť na správy

Hojný život v "pekle" pod dnom Atlantiku

Corvallis 23. novembra (TASR) – Prvý výskum biologickej aktivity v najhlbších vrstvách oceánskej kôry odhalil baktérie s pozoruhodným rozpätím metabolizmu, vrátane pohlcovania uhľovodíkov a zemného plynu či viazania uhlíka. Aj pri teplote na úrovni bodu varu vody.

V časopise Public Library of Science ONE to oznámil osemčlenný medzinárodný výskumný tím, ktorý viedli Stephen Giovannoni a Martin Fisk, obaja z Oregonskej štátnej univerzity v Corvallise (USA). Prvou autorkou článku bola ich kolegyňa Olivia Masonová. Okrem Američanov boli v tíme vedci z Japonska a Nemecka.

"Je to nový ekosystém, ktorý dosiaľ takmer nikto neskúmal. Očakávali sme určité bakteriálne formy, no dlhý zoznam biologických funkcií, ktoré prebiehajú tak hlboko v podzemí, nás skutočne prekvapil," povedal Martin Fisk.

Oceánska kôra pokrýva približne 70 percent povrchu našej planéty. Geologicky je už známa celkom dobre. Biologický výskum však za tým zaostáva. Kvôli objektívnym ťažkostiam i kvôli tomu, že máloktorý vedec považoval oceánsku kôru za biologicky zaujímavú.

Čím hlbšie sa postupuje do sedimentov a hornín pod nimi, tým vyššia je teplota príslušného prostredia. V minulosti sa preto nepredpokladalo, že vo väčších hĺbkach je život. Aktuálny konsenzus už hovorí o hornej teplotnej hranici približne 120 stupňov Celzia.

Všeobecný geologický model oceánskeho dna je trojvrstvový. Hornú tenkú vrstvu tvoria sedimenty. Pod nimi je čadič, rýchlo stuhnutá láva. A napokon najhlbšie tiež čadič, ktorý sa však ochladzoval pomalšie, gabro – z neho sa skladá väčšina oceánskej kôry.

Vrstva gabra sa normálne začína od hrúbky oceánskej kôry nad 3,2 kilometra. Na určitých špecifických miestach je to však oveľa bližšie ku dnu – tam, kde sa o to postarali zdvihy alebo zlomy. Napríklad v oblasti masívu Atlantis na Stredoatlantickom chrbte, blízko slávneho poľa geotermálnych prieduchov nazvaného Lost City (Stratené mesto). Vedci tam pri dvoch výpravách vrtmi získali vzorky z hĺbky až 1391 metrov pod dnom.

Prekvapili ich doklady anomálne širokého rozpätia biologickej aktivity. Väčšina mikróbov rozkladala uhľovodíky. Niektoré oxidovali metán. V ich DNA sa našli gény, zabezpečujúce viazanie, tzv. fixáciu, uhlíka a dusíka z plynných zlúčenín.

Práve posledná vec je zvlášť dôležitá s ohľadom na práve prebiehajúce globálne otepľovanie, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu skleníkové plyny, obsahujúce uhlík a dusík. Pritom čím viac trebárs oxidu uhličitého je v atmosfére, tým viac sa ho aj rozpustí v oceánoch. Otázkou je, koľko sa ho tam viaže a koľko sa vráti do atmosféry a prispeje k jeho hromadeniu.

Ak majú hlbokooceánske mikróby prinajmenšom genetickú schopnosť viazať uhlík, treba s nimi rátať v bilanciách kolobehu tohto prvku. Z ich existencie a typu látkovej výmeny tiež vyplývajú dôsledky pre úvahy o možnosti podpovrchových mikróbov na Marse.

"Tieto poznatky neponúkajú ľahké alebo jednoduché riešenia niektorých environmentálnych problémov, ktoré nás zaujímajú tu na Zemi, ako je skleníkové otepľovanie alebo znečistenie výlevmi ropy. Poukazujú však na fakt, že hlboko pod oceánskym dnom existuje celý svet biologickej aktivity, o ktorom veľa nevieme a treba ho skúmať," povedal Martin Fisk.

Nové objavy na masíve Atlantis rozmnožujú dôkazy prítomnosti tzv. horúcej podzemnej biosféry tvorenej mikróbmi, ktorým sa darí hlboko v zemskom vnútri aj pri až neuveriteľne vysokých teplotách. Podľa viacerých odhadov sa ich biomasa, teda súhrnná hmotnosť, vyrovná biomase všetkého suchozemského, vodného a vzdušného života na Zemi.

Túto problematiku uviedol na scénu najmä britsko-americký astrofyzik, biofyzik, geofyzik a letecký inžinier rakúskeho pôvodu Thomas Gold (1920-2004), ktorý väčšinu života pôsobil na Cornellovej univerzite v Ithake (štát New York, USA). Práve on do Ithaky pozval aj u nás známeho Carla Sagana, keď mu Harvardova univerzita odmietla definitívu.

Okolo horúcej podzemnej biosféry sa rozpútalo veľa polemík. Zďaleka však nejde "iba" o akademickú záležitosť. Súvisí s tým aj pôvod ropy a zemného plynu, ktorý Gold videl inak, ako ho dodnes vidí väčšina vedcov. Jeho slovami: "Uhľovodíky nie sú biológia prepracovaná geológiou, ako tvrdí tradičné hľadisko, no skôr geológia prepracovaná biológiou." V tom prípade by však ropa a zemný plyn mohli predstavovať obnoviteľné zdroje!

Späť na správy