Aktuálne správy Späť na správy
Sonda sa pri kométe stretla so snehovou búrkou
Friday 19 November 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
College Park 19. novembra (TASR) – Sonda NASA Deep Impact/EPOXI preletela počas stretnutia s jadrom kométy Hartley 2 pred dvoma týždňami cez husté oblaky častíc vodného ľadu, vyvrhávaných z drsného terénu na povrchu jadra prúdmi oxidu uhličitého.
Oznámil to vedecký šéf misie Michael A'Hearn z Marylandskej univerzity v College Park (USA) s kolegami.
Ide o ďalší významný príspevok tejto sondy k poznaniu komét. Sonda Deep Impact mala po misii v roku 2005 u jadra kométy Tempel 1 vlastne „odslúžené“. Keďže však zostala v dobrom technickom stave, dostala novú misiu, EPOXI. Tá okrem iného spočívala v blízkom prelete okolo jadra druhej kométy, Hartley 2. Aj pri ňom uspela.
„Hartley 2 sme navštívili práve uprostred kometárnej ľadovej búrky spôsobenej prúdmi plynného oxidu uhličitého, ktoré z kométy každú sekundu odnášali niekoľko ton vodného ľadu. Súbežne určitý iný proces vyvolával únik vodnej pary zo strednej časti jadra. Je to vôbec prvý raz, čo sme uvideli jednotlivé hrudy ľadu v oblaku okolo kométy, ako aj prúdy, ktoré boli zaručene poháňané plynným oxidom uhličitým. Pozerali sme sa dôkladne, no pri kométe Tempel 1 sme také ľadové častice nevideli,“ povedal Michael A'Hearn.
Veľké hrudy ľadu okolo jadra kométy Hartley 2 popravde zachytil aj obrovský rádioteleskop v portorickom Arecibe, no tento prístroj nedokáže rozpoznať jednotlivé hrudy, ani sa ním nedá určiť ich zloženie. Prístroje sondy Deep Impact/EPOXI však zreteľne zobrazili oblaky veľkých ľadových častíc, najväčšie s rozmermi golfovej loptičky až basketbalovej lopty.
„Keď sme prvý raz zbadali všetky tie škvrnky, obklopujúce jadro, spadli nám sánky. Stereo snímky odhalili, že ide o snehové gule pred i za jadrom, takže to celé vyzeralo ako scéna v jednej z tých okrasných sklenených gúľ s umelým snežením,“ povedal člen tímu Peter Schultz z Brownovej univerzity v Providence (štát Rhode Island, USA).
Údaje zo sondy Deep Impact/EPOXI dokladajú, že kométa Hartley 2 „funguje“ celkom inak ako Tempel 1 a ďalšie tri kometárne jadrá, ktoré dosiaľ navštívili pozemské sondy.
„Kľúčom k jej poznaniu je oxid uhličitý. Vysvetľuje, prečo hladké a drsné časti povrchu jadra inak reagujú na zohrievanie slnečným žiarením, takže voda z jeho vnútra vychádza rôznymi spôsobmi,“ povedala členka tímu Jessica Sunshineová z Marylandskej univerzity.
Z drsných častí povrchu na oboch koncoch pozdĺžneho telesa kométy vynášajú vodný ľad prúdy oxidu uhličitého a výsledkom je oblak ľadu a 'snehu', kým spod hladkých častí v oblasti jej stredu sa vodný ľad vyparuje a para uniká cez porózny materiál.
Práve stredovou oblasťou svojho jadra Hartley 2 najviac pripomína Tempel 1, no obidva drsné konce Hartley 2, chŕliace ľadové častice, predstavujú čosi celkom iné.
Príčina rozdielneho správania hladkých a drsných častí povrchu jadra kométy Hartley 2 môže spočívať v zmiešaní blokov s vysokým a nízkym obsahom zmrznutého oxidu uhličitého (suchý ľad) v dobe vzniku kométy pred približne 4,5 miliardami rokov.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona