Aktuálne správy Späť na správy

Astronómia: Prvá mimogalaktická planéta

Garching 19. novembra (TASR) – Vedci objavili obriu plynnú planétu, ktorá obieha hviezdu, pochádzajúcu z inej galaxie. Tú pred miliardami rokov pohltila Mliečna cesta.

V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to oznámil sedemčlenný tím nemeckých bádateľov, ktorý viedol Johny Setiawan z Ústavu Maxa Plancka pre astronómiu v Heidelbergu.

Planéta má hmotnosť minimálne 1,25 hmotnosti Jupitera. Jej materská hviezda, HIP 13044, sa nachádza v súhvezdí Pec (Fornax) na južnej oblohe, približne 2000 svetelných rokov od Zeme. (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov.)

HIP 13044 tvorí súčasť tzv. Helmiovho prúdu. Táto skupina hviezd patrila do trpasličej galaxie, pohltenej pred šiestimi až deviatimi miliardami rokov Mliečnou cestou v akte „galaktického kanibalizmu„, ktorý je vo vesmíre skôr pravidlom ako výnimkou.

„Je to veľmi vzrušujúci objav. My astronómovia sme prvý raz odhalili planetárnu sústavu v hviezdnom prúde mimogalaktického pôvodu. Obrovské vzdialenosti spôsobujú, že zatiaľ neexistuje nijaký potvrdený objav planét v iných galaxiách. Toto kozmické splynutie však prinieslo mimogalaktickú planétu do sféry nášho dosahu," povedal člen tímu Rainer Klement, kolega Johnya Setiawana.

Vedci planétu objavili na základe jej gravitačných vplyvov na materskú hviezdu. Sú síce nepatrné, avšak merateľné. Použili pri tom vysokocitlivý spektrograf (rozkladá hviezdne svetlo) FEROS pripojený k ďalekohľadu s priemerom zrkadlového objektívu 2,2 metra na pozorovacej stanici La Silla Európskeho južného observatória v Čile. Planéta dostala v súlade s odborným úzusom názov HIP 13044b. Pozoruhodná je aj tým, že ako jedna z mála dosiaľ objavených prežila fázu, v ktorej jej materská hviezda bola tzv. červeným obrom – vonkajšie vrstvy hviezdy vtedy výrazne expandujú. Hviezda sa medzitým opäť zmrštila, no jej rozopnutý horúci obal musel vo fáze červeného obra zahaliť planétu.

HIB 13044b obieha po eliptickej dráhe neďaleko povrchu materskej hviezdy. V najbližšom bode dráhy je od nej iba čosi vyše osem miliónov kilometrov. To je menej ako jeden priemer materskej hviezdy. Jeden obeh planéte trvá 16,2 dňa. John Setiawan s kolegami sa domnieva, že planéta pôvodne obiehala ďalej, no počas fázy červeného obra ju „predieranie sa„ hviezdnym obalom zabrzdilo a priblížilo k materskej hviezde.

Iné planéty v tejto sústave však mohli pochodiť horšie. „Hviezda rotuje pomerne rýchlo na svoj typ. Vysvetliť sa to dá aj tak, že HIP 13044 vo fáze červeného obra pohltila svoje vnútorné planéty,„ povedal Johny Setiawan.

Nabudúce však HIP 13044b nemusí mať šťastie – HIP 13044 sa totiž v ďalšej fáze evolúcie opäť rozopne. Sústava vedcov zaujíma tiež preto, že predstavuje model vzdialeného osudu našej slnečnej sústavy, lebo asi o päť miliárd rokov sa stane červeným obrom i Slnko.

Zaujíma ich však aj samotná materská hviezda. Príčinou je fakt, že obsahuje veľmi málo prvkov iných ako vodík a hélium. Menej, ako hocktorá iná z materských hviezd približne 500 dosiaľ známych mimoslnečných planét (exoplanét).

„Pre rozsiahle prijímaný model utvárania planét to znamená záhadu. Ako sa vôbec mohla pri takejto hviezde, ktorá obsahuje sotva nejaké ťažšie prvky, utvoriť planéta? Okolo podobných hviezd musia planéty vznikať iným spôsobom,„ uzavrel Johny Setiawan.

Späť na správy