Aktuálne správy Späť na správy
HISTÓRIA: Pred 65 rokmi sa začal Norimberský proces
Thursday 18 November 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Berlín 18. novembra (TASR) - Po skončení druhej svetovej vojny sa svet potreboval vyrovnať nielen s jej dôsledkami, ale aj s tými, ktorí ju iniciovali a spôsobili šesťročné utrpenie miliónom ľudí na celom svete.
Štyri víťazné mocnosti - ZSSR, USA, Veľká Británia a Francúzsko - vyriešili túto historickú úlohu zriadením medzinárodného súdu, ktorý zasadal v Norimbergu. Proces s obvinenými za vojnové zločiny sa začal pred 65 rokmi - 20. novembra 1945 - a trval desať mesiacov, rozsudok oznámili 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946.
Súdny tribunál v Norimbergu bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Voľba padla na mesto Norimberg kvôli tomu, že v meste sa uprostred rozvalín zachoval takmer nepoškodený Justičný palác. Pri paláci sa nachádzalo málo poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa ktorá sa o rok neskôr stala popravnou miestnosťou.
Medzinárodný súdny tribunál v Norimbergu súdil obvinených v zložení Donedieu de Vabres (Francúzsko), Francis Biddle (USA), sir Geoffrey Lawrence (Británia) a Ion Timofejevič Nikitčenko (ZSSR).
Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal Adolf Hitler 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels s manželkou Magdou. Ešte predtým spoločne otrávili svojich šesť detí.
Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť ako skončiť na popravisku. Deň pred svojou popravou spáchal v cele samovraždu zakladateľ Gestapa Hermann Göring. Podobný osud si zvolil aj ríšsky inšpektor zodpovedný za organizovanie nútených prác Robert Ley.
Obžalobu pôvodne vypracovali pre 24 obvinených politických, ideologických, hospodárskych a vojenských vodcov. Na súd sa nedostavil Martin Bormann a zo zdravotných dôvodov neprišiel Gustav Krupp von Bohlen und Halbach. Pred tribunál predstúpilo 21 obžalovaných. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať bolo zakázané. Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar. Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau.
Počas Norimberského procesu odsúdili ako zločinecké organizácie aj SS, Gestapo, SD a vedúci štáb NSDAP.
Podobný proces sa konal tiež v Japonsku a do dejín vošiel ako Tokijský proces.
Norimberský proces bol neskôr kritizovaný ako prejav "justície víťazov", predovšetkým preto, že z pojednávania vylúčili nemeckých sudcov. Okrem toho boli obvinenia vytvárané retroaktívne a nemali oporu v medzinárodnom práve a vojnové zločiny páchané víťaznými mocnosťami - napríklad katynský masaker - sa pred súd nedostali.
Posledné historické dokumenty taktiež ukázali, že väzňov pri výsluchoch mučili.
Procesy proti ďalším vojnovým zločincom pokračovali v Norimbergu až do roku 1949.
Zdroje:
SME z 18.11.2005 - Súkupová, Danica: Norimberské procesy
ww.overkill.misto.cz
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
