Aktuálne správy Späť na správy
Drobnjak: Chorvátsko má reálne šance uzavrieť prístupové rokovania v roku 2011
Tuesday 16 November 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava/Záhreb 16. novembra (TASR) - Chorvátsko v poslednom období dosiahlo výrazný posun v eurointegračnom procese, keď uzavrelo tri kapitoly prístupových rokovaní - Voľný pohyb kapitálu, Doprava a Inštitúcie EÚ. Záhreb dúfa, že v roku 2011 uzavrie prístupové rokovania a o dva roky neskôr sa stane členom EÚ. TASR v tejto súvislosti prináša rozhovor s hlavným chorvátskym vyjednávačom EÚ, ktorý tento týždeň navštívil Bratislavu.
-Chorvátsko v uplynulých dňoch zaznamenalo pokrok v prístupových rokovaniach uzavretím troch kapitol. Aké sú šance, že Záhreb splní svoj cieľ a uzavrie rozhovory počas predsedníctva Maďarska v Rade EÚ, teda v prvej polovici roka 2011?-
My sa na túto možnosť pozeráme s optimizmom a urobíme všetko preto, aby to tak aj bolo. Sme si istí, že Chorvátsko počas maďarského predsedníctva uzavrie všetky kapitoly rokovaní. Ďalším dôvodom pre náš optimizmus a spokojnosť je správa o pokroku, ktorá zaznamenáva posun Chorvátska v každej z kapitol prístupových rokovaní. Takže sa domnievame, že plánované uzatvorenie týchto kapitol je celkom reálny a v každom prípade splniteľný cieľ. Niektoré kapitoly uzavrieme ešte do konca tohto roka. Takže rok 2010 nezostane iba na 25 uzavretých kapitolách, bude ich viac. A tie, ktoré nestihneme tento rok, v každom prípade uzavrieme v prvej polovici ďalšieho.
-Ktoré z kapitol prístupových rokovaní s EÚ, ktoré má Chorvátsko ešte pred sebou, považujete za najnáročnejšie?-
Nie je žiadnym tajomstvom, že jednou z dvoch najťažších kapitol rokovaní je kapitola č. 23, Súdnictvo a základné práva: to je politické srdce celého procesu. Je zameraná na boj proti korupcii, na reformy súdnictva, na ochranu práv menšín - v našom prípade na návrat utečencov - či na spoluprácu so súdom pre vojnové zločiny. Ide o prvý prípad, kedy sa v rámci prístupových rozhovorov osobitne rokuje o jednej takejto kapitole, ale to nie je jediná záležitosť, ktorou musí Chorvátsko prejsť ako prvé. To je jedna ťažká kapitola. Druhou je kapitola č. 8, Hospodárska súťaž: kvôli skutočnosti, že si vyžaduje reštrukturalizáciu chorvátskych lodeníc. Chorvátsky lodiarsky priemysel je veľký priemysel a zamestnáva veľké množstvo ľudí, a preto prispôsobovanie sa tejto kapitole je jeden ťažký a komplikovaný proces. Medzitým sa v tomto procese ukázalo, že nenáročné kapitoly neexistujú. Každá kapitola je svojím spôsobom ťažká, ale tieto dve považujeme za najťažšie.
-Ktoré kapitoly plánujete uzavrieť ešte do konca tohto roka?-
Očakávame, že uzavrieme kapitolu č. 27., teda Životné prostredie, kapitolu č. 24., ktorá sa týka medzinárodných hraníc, teda budúcej vonkajšej hranice Európskej únie, ako aj kapitolu č. 31., Zahraničná politika.
-Predsedníckou krajinou bude v prvej polovici roka 2011 Maďarsko. Bude to pre Chorvátsko v súvislosti s integračným procesom a uzatváraním kapitol prístupových rokovaní pozitívne?-
-Obe predsednícke krajiny budú v roku 2011 z Vyšehradskej štvorky; ide o Chorvátsku blízke a priateľské štáty. Domnievame sa, že maďarské predsedníctvo prichádza v ideálnom období - ako na objednávku - vzhľadom na ukončenie prístupového procesu. Myslíme si dokonca, že existuje aj jedna pekná historická symbolika, podľa ktorej ukončíme náš proces v čase predsedníctva novej, a do takej miery priateľskej členskej krajiny.
-Aké boli najväčšie prekážky, s ktorými ste sa vo funkcii hlavného vyjednávača Chorvátska pri EÚ doposiaľ stretli?-
Bolo mnoho prekážok. Ich časť bola jednoducho mimo našej kontroly; inými slovami, oni vznikali ako výsledok špecifických okolností počas uplynulého desaťročia. Napríklad to boli negatívne referendá, svojho času vo Francúzsku, v Holandsku a neskôr Írsku. Ďalej to bola práca na Lisabonskej zmluve či globálna ekonomická kríza. To všetko boli dodatočné prekážky, ktoré nám rokovania robili ťažšími, než by sa dalo na ich začiatku predpokladať. Ďalšia vec, ktorá urobila chorvátske rokovania osobitne citlivými a ťažkými, bola skutočnosť, že prebiehali podľa novej metodológie. Na rozdiel od predchádzajúceho kola rozširovania boli tentoraz zavedené veľmi formálne - veľmi precízne - štandardy pre otváranie a uzatváranie jednotlivých kapitol, a procesu dodali ďalšiu inštitucionálnu úroveň a spôsobili, že sa stal ťažším, pomalším a náročnejším. To, čo sa v skutočnosti Chorvátsku prihodilo, je, že Chorvátsko sa dostalo do procesu predprístupového monitoringu. Ide o postup, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby Chorvátsko bolo úplne pripravené vo všetkých kapitolách. Podľa najnovších hodnotení Európskej komisie sme výrazne napredovali a výrazne zvýšili našu pripravenosť v tomto procese - to si však vyžadovalo aj dodatočný čas a dodatočné úsilie.
-Spomedzi krajín bývalej Juhoslávie, s výnimkou Slovinska, zašlo Chorvátsko v oblasti európskej integrácie najďalej. Aká je nálada v rámci obyvateľstva, čo sa týka členstva krajiny v EÚ? Čo Chorváti v skutočnosti od vstupu do EÚ očakávajú?-
Chorváti podporujú vstup krajiny do Európskej únie. Podľa našich odhadov sa percento tých, ktorí v súčasnosti verejne podporujú vstup Chorvátska do únie, presahuje 50. Nejde však o také vysoké percento, ktoré by niekto mohol očakávať od krajiny, ktorá sa nachádza v takejto záverečnej fáze prístupu. Domnievam sa, že dôvodom toho je náročnosť procesu, dĺžka procesu. Mnohí moji spoluobčania si myslia, že Chorvátsko prešlo jedným výnimočne ťažkým procesom, ktorý by podľa nich mal byť jednoduchším a ľahším, a že Chorvátsko si zasluhuje, aby bolo vnútri (EÚ). Ako sa však proces približuje k záveru, sme si istí, že tá podpora porastie. Keď sme vstupovali do NATO, mali sme najprv relatívne nízke percento podpory. Po vstupe do NATO - pár mesiacov po tom, ako sme sa stali členmi NATO -, ako aj dnes - rok-dva po vstupe -, je tá podpora značne vyššia. Sme si istí, že to bude tak aj s Európskou úniou. Pre nás sú zaujímavé slovenské skúsenosti v tomto smere a veľmi pozorne sledujeme a vážime si vaše rady.
Čo sa týka regiónu - áno, Chorvátsko je ďaleko vpredu v vzhľadom na ostatných. My z našej strany by sme chceli vidieť druhé krajiny z našich častí Európy, ako napredujú smerom k EÚ. Na tej ceste im budeme pomáhať, nakoľko to bude v našich silách, prostredníctvom rád a skúseností.
-Dá sa teda povedať, že je reálny cieľ Chorvátska stať sa členom EÚ v roku 2013?-
Domnievame sa, že je to absolútne reálne. V súčasnosti jednoducho nemáme možnosť hovoriť o konkrétnych dátumoch. Ani členské krajiny zatiaľ nechcú hovoriť o dátumoch. Preto hovoriť o nejakom presnom časovom termíne ešte stále zostáva hypotetickou otázkou. Myslím si však, že je reálne, aby Chorvátsko úplne uzavrelo prístupové rokovania v čase maďarského predsedníctva.
Medzitým však ide o proces, v ktorom kandidátska krajina nekontroluje sama jeho rýchlosť, a ani tá rýchlosť nezávisí výlučne od nej, ale od celého radu druhých faktorov. Na niektoré môžete pôsobiť, na niektoré nie. Na tie, na ktoré pôsobiť môžeme, to robíme najlepšie, ako môžeme v záujme toho, aby sme čas urýchlili. Čo sa týka tých, ktoré sú mimo nášho dosahu, v ich prípade nám nič iné nezostáva, iba trpezlivo čakať, aby sa vyriešili. Koniec koncov, hovoríme tu o veľmi úspešnom príbehu, a o tom, že chorvátsky úspech je úspechom nielen regiónu, ale všetkých.
-Vráťme sa ešte k regiónu. V uplynulom období sa znásobuje úsilie o zlepšovanie vzťahov so Srbskom. Myslíte si, že lepšie vzájomné vzťahy krajín v regióne západného Balkánu môžu vplývať na pokrok v európskej integrácii?-
V prvom rade sa domnievam, že naše bilaterálne vzťahy so všetkými našimi susedmi sú na vzostupe. My sme spokojní s rozvojom bilaterálnych vzťahov so Srbskom. Samozrejme, dobré susedské vzťahy sú v záujme ďalšieho rozširovania. Prístupový proces je veľmi ťažký a každá pomoc je vítaná. Preto budeme našimi skúsenosťami pomáhať všetkým, ktorí nasledujú po nás. Rovnako, ako sú pre proces rozširovania únie dôležité dobré vzájomné bilaterálne vzťahy, je aj proces rozširovania dôležitý pre tieto vzťahy. Myslím si, že sa vzájomne posilňujú. Nielen dobré susedské vzťahy uľahčujú pričleňovanie, ale každý ďalší vývoj v rozšírení je súčasne aj dobrou investíciou a rozmachom pre bilaterálne vzťahy.
-Chorvátsko a Slovensko majú tradične vynikajúce vzájomné vzťahy. Ako môže Slovensko vašej krajine pomôcť v prístupovom procese?-
Áno, my máme také vzťahy, že by ani nemohli byť lepšie. Myslím si, že je málo štátov, ktoré môžu povedať, že ich bilaterálne vzťahy sú na takej vysokej priateľskej a otvorenej úrovni. My sme naozaj ako bratia a sestry. Slovensko nám už teraz veľmi veľa pomohlo svojimi skúsenosťami a radami. Dodatočnú slovenskú pomoc vidíme aj v prípravách na využívanie členstva. V tejto oblasti sú slovenské rady a skúsenosti pre nás mimoriadne vzácne.
Okrem toho, že máme výnimočne dobré bilaterálne vzťahy, sme približne aj rovnako veľké krajiny a máme mnoho spoločného. Naše dejiny sú v mnohých obdobiach podobné. Slovensko je aj preto jedna z krajín, ktorých skúsenosti sú pre nás veľmi, veľmi dôležité.
zsl dem
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
