Aktuálne správy Späť na správy
Svetová veda: Hitparádu objavov roka 2009 vedie kostra ľudského prapredka
Thursday 17 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Washington 17. decembra (TASR) – Týždenník Science uverejnil svoj tradičný rebríček desiatich najvýznamnejších vedeckých výsledkov uplynulého roka. Zvíťazil nález kostry ľudského prapredka spred 4,4 miliónov rokov, pomenovanej Ardi.
Ardi, žena ardipiteka z druhu Ardipithecus ramidus, tvora na ceste od spoločného predka so šimpanzami k australopitekom a napokon k ľudskému rodu Homo, sa tak znovu ocitla na obálke čísla s dátumom 18. decembra ako "cover story". Prvý raz to bolo 2. októbra 2009, keď v Science vyšlo 11 článkov o špecifických zreteľoch tohto objavu.
"Výskum tohto ardipiteka mení spôsob, akým rozmýšľame o skorej evolúcii človeka a predstavuje vyvrcholenie 15-ročnej usilovnej spolupráce 47 vedcov rôznych odborností z deviatich krajín, ktorí podrobne analyzovali 150 tisíc vzoriek sfosílnených zvyškov zvierat a rastlín," napísal v úvodníku šéfredaktor Science, biológ Bruce Alberts, známy aj na Slovensku z českého prekladu klasickej učebnice bunkovej biológie, ktorej je prvým autorom.
Ďalších deväť výsledkov z rebríčka redakcia Science uviedla ako zvyčajne bez presne určeného poradia. Zhodou okolností ich možno rozdeliť na tri trojčlenné skupiny: výsledky, ktoré sa týkajú vesmíru, fyziky a biomedicíny, respektíve biológie.
Prvú skupinu otvárajú pozorovania predtým neznámej triedy pulzarov, vydávajúcich vysoko energetické žiarenie gama. Ide o silne zmagnetizované a rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy, čo sú superhusté zvyšky jadier hmotných hviezd. Vedci ich uskutočnili pomocou detektorov na palube satelitu NASA Fermi, vypusteného v júni 2008. Nasleduje objav vodnej pary a ľadu blízko južného pólu Mesiaca sondou NASA LCROSS, ktorá sledovala materiál mesačného povrchu zvírený riadeným dopadom posledného stupňa rakety. Skupinu uzatvára oprava Hubblovho kozmického ďalekohľadu astronautmi z raketoplánu. Nainštalované aparatúry a subsystémy zvýšili citlivosť a predĺžili životnosť tohto unikátneho prístroja.
Fyzikálnu trojicu otvára LCLS, prvý röntgenový laser na svete, nainštalovaný v Stanfordskom národnom urýchľovačovom stredisku v USA. Umožní snímkovať priebeh chemických reakcií a ovplyvňovať elektrónovú štruktúru materiálov. Ďalším v tejto skupine je výskum grafénov, elektricky vodivých fólií atómov uhlíka, ktorý viedol k prvým pokusným elektronickým zariadeniam. Uzatvárajú ju pokusy s kryštalickými materiálmi z kategórie tzv. spinových ľadov. Fyzici v nich vytvorili magnetické vlnky, zodpovedajúce predpovedaným magnetickým monopólom, časticiam s iba jedným magnetickým pólom.
Tretiu skupinu tvoria dva biomedicínske a jeden botanický objav. Ukázalo sa, že výlučok istej baktérie z bahna na Veľkonočnom ostrove nazvaný rapamycín predlžuje život myšiam, dokonca aj keď sa im začal podávať až v pokročilom veku – je to vôbec prvý taký úspech pri podávaní špecifickej látky cicavcovi v laboratóriu. Rapamycín sa predpisuje pri rakovine obličiek a ako prostriedok, zmierňujúci imunitnú nezlučiteľnosť po transplantáciách. Tlmí biochemickú dráhu TOR, ktorá plní v organizme mnohé funkcie. A žiaľ, aj imunitný systém, takže sa sotva stane praktickým elixírom mladosti. Jeho výskum však môže poodhaliť lepšie využiteľné biochemické mechanizmy.
Tento rok došlo k renesancii génovej liečby – priamej oprave zle fungujúcich buniek zásahom do ich DNA. Vedci a lekári dosiahli sľubné výsledky pri Leberovej kongenitálnej amauróze (LCA), čo je typ dedičnej slepoty, ďalej pri adrenoleukodystrofii, súvisiacej s chromozómom X (ALD), smrteľnej mozgovej poruche, ktorá postihuje chlapcov, a napokon pri vážnej kombinovanej imunitnej nedostatočnosti (SCID). Skupinu uzatvára určenie štruktúry 14 bielkovín PYR/PYL/RCAR. Fungujú ako receptory kyseliny abscisovej, hormónu, ktorý pomáha rastlinám prežiť v krízových podmienkach, napríklad pri nedostatku vlahy. Ich poznanie otvára cestu k lepšej ochrane rastlín pred suchom, a tým zvýšeniu úrod potravinárskych i krmovinárskych plodín, ako aj k pestovaniu rastlín pre výrobu biopalív na dosiaľ nevyhovujúcich miestach.
Časopis Science vychádza v USA od roku 1880. Pri jeho zrode stáli aj Thomas Alva Edison a Alexander Graham Bell. Od konca 19. storočia je členským časopisom Amerického združenia pre pokrok vedy (American Association for the Advancement of Science, AAAS), založeného v roku 1848, ktoré teraz pôsobí medzinárodne ako najväčšia vedecká organizácia na svete. Do Science prispievali bádatelia ako fyzik Albert Einstein, astronóm Edwin Hubble a genetik Thomas Hunt Morgan. Science a takisto týždenník Nature, vydávaný vo Veľkej Británii, predstavujú celosvetovo najprestížnejšie vedecké časopisy.
Poznámka: Autor tejto správy je členom AAAS.
Zdroje:
Science z 18. 12. 2009
Komuniké American Association for the Advancement of Science zo 17. 12. 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
