Aktuálne správy Späť na správy
Paleontológia: Bizarné prakrokodíly zo Sahary
Thursday 19 November 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Washington 19. novembra (TASR) – Nové výskumy v najväčšej púšti sveta priniesli objavy fosílií pestrej palety pravekých krokodílov so znakmi, pripomínajúcimi iné zvieratá.
Žili na území dnešného Nigeru a Maroka pred približne 100 miliónmi rokov v ére vlády dinosaurov. Aj tí sa však – aspoň menšie druhy – pred nimi museli mať na pozore. V tejto časti južného pravekého superkontinentu Gondwana vtedy tiekli početné široké rieky, lemované planinami s hustou vegetáciou a hojnosťou živočíchov.
V článkoch pre časopisy ZooKeys a National Geographic a v televíznom dokumente to oznámil Paul Sereno z Chicagskej univerzity (USA) s kolegami.
Serenov tím skúma Saharu už od roku 2000. Mnohé fosílie tam ani netreba vykopávať, jednoducho ležia na skale či piesku odkryté vetrom. Vrátane krokodílích.
Prvého a dosiaľ najväčšieho prakrokodíla našli na Sahare pred niekoľkými rokmi. Dlhý bol vyše 12 metrov a jeho hmotnosť dosahovala osem ton. Tieto úctyhodne rozmery zohľadnilo vedecké meno, ktoré mu dali objavitelia - Sarcosuchus imperator. Široká verejnosť ho však lepšie pozná pod prezývkou SuperCroc.
Paul Sereno s kolegami teraz predložil fosílie piatich dosiaľ neznámych alebo málo známych druhov prakrokodílov, ktorých anatómia priam volala po prezývkach.
Prvým je BoarCroc čiže "diviačí krokodíl" z Nigeru. Je to nový druh s menom Kaprosuchus saharicus, dlhý asi šesť metrov. Bol to mäsožravec s opancierovaným ňufákom, ktorým mohol silno udierať, a tromi sadami dýkovitých tesákov, trčiacimi nahor ako diviačie kly, ktorými trhal korisť. Jeho najbližší príbuzný žil na Madagaskare.
RatCroc čiže "potkaní krokodíl", nový druh Araripesuchus rattoides, sa našiel v Maroku. Bol oveľa menší, dorastal ani nie do metrovej dĺžky. Požieral najmä rastliny a larvy. V sánke mal dva špeciálne zuby, pomocou ktorých hrabal v podzemí, aby našiel potravu. Jeho najbližších príbuzných vedci našli v Južnej Amerike.
PancakeCroc, čiže "lievancový krokodíl", nový druh Laganosuchus thaumastos, žil v Nigeri aj v Maroku. Meral šesť metrov a živil sa rybami, pričom využíval takmer meter dlhú sploštenú hlavu so štíhlymi čeľusťami a klincovitými zubami. Podľa všetkého zvyčajne otvoril papuľu a hodiny nehybne čakal, čo mu do nej vpláva. Najbližšieho príbuzného mal v Egypte, tím však v Maroku objavil aj iného, druh Laganosuchus maghrebensis.
Z Nigeru pochádzajú dodatočné fosílie dvoch už predtým objavených, avšak nedostatočne známych druhov prakrokodílov. DuckCroc, čiže "kačací krokodíl", Anatosuchus minor, meral necelý meter a živil sa rybami, žabami a červami. Mal široký previsnutý ňufák so špeciálnymi senzormi na vyhľadávanie koristi. Najbližší príbuzný žil na Madagaskare. Napokon DogCroc alebo "psí krokodíl“, Araripesuchus wegeneri, meral necelý meter a mal mäkký ňufák. Živil sa rastlinami a červami. Najbližšieho príbuzného mal v Argentíne.
Išlo o iné tvory ako súčasné krokodíly. Tie sa akoby plazia po bruchu, s končatinami vedľa trupu. Prakrokodíly sa pohybovali vzpriamene, s končatinami pod trupom. Očividne dobre behali a podľa chvosta aj dobre plávali. Paul Sereno pozoroval podobný prechod od rýchleho behu k rýchlemu plávaniu u krokodílov v severnej Austrálii. Táto obojživelnosť bola kľúčom k evolučnému úspechu krokodílov: prežili aj zánik veľkých dinosaurov.
DuckCroc a DogCroc mali o čosi zložitejšie predné mozgy ako dnešné krokodíly. Aktívny lov na súši zrejme vyžadoval väčší mozgový výkon.
Zdroj: Komuniké National Geographic Society z 19. 11. 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
