Aktuálne správy Späť na správy

Moderné témy v starovekých papyrusových textoch

Cincinnati 7. novembra (TASR) – S biblickým úslovím o ničom novom pod slnkom rezonujú výsledky novej série výskumov starovekých egyptských textov na papyrusoch. Pochádzajú z doby, keď v krajine na Níle vládli Gréci a Rimania.

V aktuálnom čísle časopisu Bulletin of the American Society of Papyrologists ich uviedol šéfredaktor Peter van Minnen zo Cincinnatskej univerzity (štát Ohio, USA).

Katherine Blouinová z Torontskej univerzity (Kanada) analyzovala papyrusový grécky text, týkajúci sa pôžičky s úrokom v naturáliách. Konkrétne v hlávkach kapusty. Taký úrok chránil veriteľa pred menovou infláciou, ktorá bola v čase po roku 275 n.l. veľmi rozšírená. A prinášal tiež pohodlnú dodávku zeleniny do domácnosti.

Cavan Concannon z Harvardovej univerzity v Cambridge (štát Massachusetts, USA) sa zasa zaoberal gréckym listom, v ktorom kňaz hrošej bohyne Taweret (v gréckom znení Thoeris) urgoval prevod peňazí, na ktoré čakal. Muselo ísť o pomerne značnú sumu a – tak ako dnes – prevod vyžadoval dôveru medzi finančnými ústavmi na oboch stranách, aby si vzájomne akceptovali "šeky".

Sofie Remijsenová z Leuvenskej univerzity (Belgicko) analyzovala iný grécky list. Pisateľ v ňom podrobne vyložil svoju návštevu Alexandrie okolo roku 300 n.l. V tom čase do nej pricestoval aj rímsky cisár Diocletianus, pre ktorého bolo treba obstarať rozptýlenie. Pisateľ bol amatérsky zápasník a vybrali, aby cisára pobavil v pankratiu (pankration bolo druhom gréckorímskeho zápasu s veľmi malým počtom pravidiel).

Pisateľovi sa v ňom nedarilo a tak vyzval piatich iných na pammachon ("boj naplno"), zápas s ešte menším počtom pravidiel. Absolvoval päť kôl pammacha, a zdá sa, že vyhral prvú cenu.

Magali de Haro Sanchez z Liežskej univerzity (Liege, Belgicko) rozobrala magické texty z grécko-rímskeho Egypta. Používajú sa v nich odborné výrazy pre vyše 20 druhov ochorení sprevádzaných horúčkami, vrátane uhryznutí škorpióna a epilepsie. Poznamenala, že "predpisy" (magické zariekavania) sa jej dešifrovali rovnako ťažko, ako to býva pri zvyčajných profesionálnych škrabopisoch dnešných lekárov.

Ukážkou je preklad nápisu na amulete proti epilepsii v tvare zlatého listu: "Bože Abrahámov, bože Izákov, bože Jákobov, ochráň Auréliu pred všetkými zlými duchmi a všetkými záchvatmi epilepsie, ponížene ťa prosím, pane Iao Sabaoth Eloai, Ouriel, Michael, Rafael, Gabriel, Sarael, Rasochel, Ablanathanalba, Abraxas, xxxxxx, nnnnnn oaa iiiiiiiiii x ouuuuuuu aoooooooo ono e (krížik) e (krížik) Sesengenbarfaranges, chráň, Ipfo io Erbeth (magické symboly), chráň Auréliu pred všetkými záchvatmi, pred všetkými záchvatmi, Iao, Ieou, Ieo, Iammo, Iao, charakoopou, Sesengenbarfaranges, Iao aeeuuai, Ieou, Iao, Sabaoth, Adonai, Eleleth, Iako."

Napokon Walter Shandruk z Chicagskej univerzity (štát Illinois, USA) preskúmal spôsoby písania slov Kristus a kresťan v gréckych papyrusoch. Chréstos, vyslovované v tej dobe rovnako ako Kristus, Christos, bolo bežné meno otrokov s významom "dobrý" alebo "užitočný".

Svoju úlohu tu totiž zohrala neskorogrécka výslovnosť samohlások éta a ióta, ktoré sa už v tom čase obe vyslovovali rovnako: ako "i", v prízvučnej slabike vždy s dĺžkou, ako dlhé "í".

Predstaviteľov rímskej vlády to miatlo, a tak často chybne vnímali Kristovo meno ako Chréstos namiesto Christos, "pomazaný" alebo "mesiáš".

Skorých prívržencov Krista tiež nazývali "chréstianoi" namiesto "christianoi". Skorí kresťania v tomto Rimanov nasledovali a často vyslovovali svoje vlastné meno chréstianoi (čo sa viac-menej zachovalo aj v slovanských jazykoch, v slovenčine ako "kresťania"), no Kristovo meno vyslovovali správne.

Zdroj: Komuniké University of Cincinnati z 29. októbra 2010

Späť na správy