Aktuálne správy Späť na správy
Lepšie nástroje priniesol výkonnejší mozog
Sunday 07 November 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Atlanta 7. novembra (TASR) – Prepracované kamenné nástroje sa zrodili až zo schopnosti plánovať zložité úlohy, produktu evolúcie mozgu praľudí. Poukázalo na to prvé použitie dátovej rukavice na presné merania pohybov ruky pri výrobe kamenných nástrojov. V časopise Public Library of Science ONE to oznámil štvorčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Aldo Faisal z Imperiálneho kolégia v Londýne (Veľká Británia) a Dietrich Stout z Emoryovej univerzity v Atlante (štát Georgia, USA).
Spomenuté merania pohybov ruky porovnávali so súbežnou aktiváciou mozgu. "Výroba pästného klinu zjavne vyžaduje vyššie poznávacie schopnosti v oblasti mozgu bežne označovanej ako Brocova," povedal Dietrich Stout.
Brocova oblasť súvisi s hierarchickým plánovaním a spracovávaním reči, čo podľa jeho názoru len podčiarkuje spojitosti medzi výrobou nástrojov a evolúciou reči.
"Skok od kamenných odštiepkov k zámerne vytvarovaným pästným klinom sa považuje za predel ľudskej prehistórie, lebo ponúka prvý dôkaz vkladu vopred premyslených ľudských plánov do prírodného sveta. Výrobu prvých nástrojov zrejme umožnili zmeny anatómie ruky a výsledné lepšie uchopovanie. Čoraz viac zisťujeme, že najskoršie nástroje vyžadovali zrakové a pohybové schopnosti, no mali jednoduchú koncepciu," doplnil.
Dietrich Stout je experimentálny archeológ. V poslednom čase s kolegami skúmal proces vzniku kamenných nástrojov pomocou dátovej rukavice a súbežného sledovania mozgovej činnosti dobrovoľníkov, ktorí nástroje vyrábali.
Zamerali sa na porovnanie výroby dvoch typov nástrojov, tzv. industrií: oldowanskej, ktorú tvoria najstaršie známe jednoduché kamenné nástroje až spred 2,6 milióna rokov, a neskorej acheuléenskej spred približne 500.000 rokov, ktorú tvoria jemnejšie opracované a štandardizovanejšie nástroje, typicky pästné kliny.
"Predpokladal som, že výrobu pästných klinov umožnila zvyšujúca sa zručnosť. Zistili sme však, že pohyby rúk boli pri oboch typoch nástrojov nerozlíšiteľné. Pokroky v neskorej acheuléenskej technológii sa netýkali zvýšenej zručnosti, ale schopnosti plánovať zložité sekvencie činností," povedal Dietrich Stout.
V skoršom výskume jeho tím doložil rozdielne mozgové aktivácie dobrovoľníkov, vyrábajúcich oldowanské respektíve acheuléenske kamenné nástroje. Nebolo však jasné, či tento rozdiel spôsobila na vyššej úrovni organizácia správania, alebo na nižšej úrovni odlišná zručnosť. Pokusy s dátovou rukavicou teraz podporili prvú možnosť.
"Výroba kamenných nástrojov bola posledné dva milióny rokov najbežnejšia a najucelenejšia ľudská technológia, ktorú využívala prakticky každá spoločnosť. Ako dôležité ľudské správanie pravdepodobne pomohla vytvarovať naše mozgy," uzavrel Dietrich Stout.
Zdroj: Komuniké Emory University z 3.11.2010 (spolupracovník TASR Zdeněk Urban) gk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona