Aktuálne správy Späť na správy
J. Wandel (UNDP): Zmeny klímy preveria našu konkurencieschopnosť viac ako kríza
Saturday 06 November 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
New York/Bratislava 6. novembra (TASR) - Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP) vydal tento týždeň svoju v poradí 20. správu o ľudskom rozvoji. Táto globálna agentúra je aktívna v 140 krajinách sveta, kde sa snaží zvyšovať kvalitu ľudského života. Jej každoročný obrat dosahuje päť miliárd dolárov, ktoré sú použité na krátkodobé i dlhodobé projekty. Vo všeobecnosti bol v posledných desaťročiach zaznamenaný obrovský pokrok vo väčšine rozvojových krajín v oblasti zdravia, vzdelania a základnej životnej úrovne. Mnohé úspechy, ktoré sa však dosiahli v oblasti ľudského rozvoja, môžu vyjsť nazmar, ak štáty nebudú schopné prispôsobiť sa klimatickým zmenám, tvrdí v rozhovore pre TASR zástupca riaditeľa Regionálneho centra UNDP pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov a riaditeľ Regionálneho centra UNDP v Bratislave Jens Wandel.
-Z akých zdrojov je UNDP financovaný?–
UNDP je financované dobrovoľne. To znamená, že darcovia, programy a vlády prispievajú z vlastnej vôle, pretože veria v náš mandát a vidia, že vieme veci zmeniť. Preberáme plnú zodpovednosť za svoju činnosť a ak partneri neveria tomu, čo robíme, môžu svoje peniaze venovať inam – a občas sa to aj urobia.
-Koľko ide na režijné náklady a ako použijete zvyšok finančných prostriedkov?–
Na réžiu minieme 14 percent. Treba si však uvedomiť, že operujeme aj vo veľmi nebezpečných krajinách, ako je Irak, Afganistan či Somálsko, kde treba investovať do kúpy obrnených áut, nepriestrelných skiel a podobných vecí. A my tieto prostriedky investujeme, čo však znamená, že zvyšných 86 percent smeruje na naše snahy zabezpečiť v týchto krajinách udržateľný rozvoj.
-Ako presne vaša snaha vyzerá?–
Moja každodenná práca spočíva v obhajobe riešení pre ľudský rozvoj. Časť našej práce však pozostáva aj z konkrétnych projektov. Naposledy sme, napríklad, namontovali solárne panely na ohrev vody v utečeneckom tábore v Gruzínsku, čo umožňuje jeho obyvateľom umývať sa a prať si oblečenie. Nemusia používať naftu, na ktorú nemajú peniaze. Pracujeme aj na dlhodobých projektoch. Pomáhame pri voľbách, ako naposledy v Kirgizsku – všetko od nákupu počítača, atramentu či faxu, ktorý poslal výsledky...
-Rôzne neziskové organizácie kritizujú, že vyše polovica slovenskej rozvojovej pomoci smeruje na projekty do Srbska, takže peniaze v skutočnosti nie sú určené na pomoc najchudobnejším ľudom sveta. Zvyšok pomoci si delí Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Bielorusko, Afganistan, Kazachstan a Keňa. Je takýto pomer dostatočný, alebo by malo Slovensko svoj výber zmeniť?–
Je prirodzené, že sa Slovensko zameriava na juh a východ. Ak sa pozriete na "starých" darcov - vrátane Dánska, z ktorého pochádzam ja -, zistíte, že spravidla sústreďujú pomoc do Afriky a niektoré z chudobných národov Ázie. Aj vo východnej Európe a v bývalom Sovietskom zväze je však mnoho chudobných ľudí. Žijú v bohatých krajinách, ale sú chudobní. Podľa môjho názoru sa na tieto skupiny veľmi často zabúda. Je teda dôležité, ak sú tu krajiny, ktoré sa o ne zaujímajú, a to nielen politicky, ale aj emocionálne. Tieto krajiny sú pre ne prirodzenejšími partnermi pri riešení problémov, preto v tom nevidím žiaden rozpor.
-Miléniové rozvojové ciele OSN, na ktorých sa pred desiatimi rokmi dohodli lídri krajín celého sveta, by mali byť naplnené do roku 2015. Je nejaká šanca, že sa to podarí?-
Niektoré z cieľov už splnené boli, takže odpoveď je áno. Kľúčové krajiny ako India, Čína, Indonézia a Nigéria výrazne napredujú. Ak túto otázku aplikujeme na jednotlivé krajiny, zistíme, že je mnoho z nich, ktoré ciele naplnili, hoci nie všetky. Sú tu však aj krajiny, ktoré zaznamenali krok späť - napríklad Rusko, kde sa mierne znižuje priemerný vek obyvateľstva, zatiaľ čo všade inde na svete rastie. Rovnakým prípadom je Ukrajina. Pomer detí zapísaných na školy v Moldavsku sa znížil. To znamená, že Moldavsko bude o pár rokov čeliť vážnym rozvojovým problémom, pretože ľudia jednoducho nebudú mať potrebné vzdelanie, aby sa uchytili v modernej ekonomike.
-Ako ovplyvnila ekonomická kríza svet z hľadiska ľudského rozvoja?-
Dôsledky krízy sa v jednotlivých krajinách líšia. Najmä región východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu dostal od krízy najtvrdší úder. Chudoba tu môže opäť vystúpiť na 15-17 percent. Trend, ktorý však v blízkej budúcnosti najviac ovplyvní región, sú klimatické zmeny. Diskusia o svetovej kríze tak trochu zatienila túto tému. Sociálny vplyv krízy je prítomný, tak s ním bojujme, sústreďme sa na zamestnanosť, ale keď sa vyrovnáme s krízou, pohnime sa ďalej. Naša odpoveď na klimatické zmeny totiž určí našu schopnosť rozvíjať sa ďalej v nasledujúcich 15-20 rokoch.
-Je boj s klimatickými zmenami pre Slovensko najväčšou výzvou, alebo sa nás priamo dotýka aj iný z ôsmich rozvojových cieľov OSN?-
Krajina je momentálne na 31. mieste v Indexe ľudského rozvoja (HDI), teda v kategórii krajín s veľmi vysokou úrovňou rozvoja. (Vlani sa Slovensko umiestnilo na 42. pozícii, v druhej najvyššej kategórii - pozn. TASR). Myslím, že z pohľadu miléniových cieľov sa Slovensku darí vynikajúco. Krajina by sa však mala zaujímať o to, ako tieto úspechy udržať a ako s nimi expandovať medzinárodne. Slovensku sa veľmi darí dostať sa zo situácie, keď jej ekonomický rozvoj nie je udržateľný. Pred 20 rokmi tomu bolo tak.
Slovenská ekonomika je však energeticky náročnejšia, než je priemer EÚ. Predpokladá sa, že ceny energií budú rásť, a to ovplyvní Slovensko negatívne. Mnoho krajín momentálne prechádza k moderným technológiám. Keď teda hovoríme o bioplyne, rôznych druhoch izolácie, elektrických autách a inteligentných sieťach, konkurencieschopnosť Slovenska bude do veľkej miery závisieť od jeho schopnosti reagovať na takéto výzvy.
-Mám dojem, že Slovensko na ne zatiaľ výrazne nereaguje. Mýlim sa?-
To viem len ťažko posúdiť. Z historického hľadiska sa energetická náročnosť Slovenska znížila. Jedným z dôvodov podľa mňa je, že ľudia sa počas éry komunizmu domnievali, že hodnota energie sa jednoducho rovná nule. Slovensko však bude musieť v tomto smere čoskoro čeliť niekoľkým skúškam v porovnaní, napríklad, s takým Dánskom, kde sa 21 percent elektrickej energie vyrába z obnoviteľných zdrojov, kde existuje veľmi sofistikovaná legislatíva ohľadom izolácií a experimentuje sa s prvými elektrickými autami. Som však optimistom. Slovensko sa v priebehu posledných 15 rokov pohlo výrazne dopredu. Zdá sa, že máte schopnosť niektoré rozhodnutia nielen urobiť, ale ich aj uskutočniť.
-Po 20 rokoch vydávania správ o ľudskom rozvoji je čas sa obzrieť dozadu. UNDP vo štvrtok vydal svoju najnovšiu správu, v ktorej analyzuje globálne trendy uplynulého obdobia, ako aj svoje úspechy. Čo teda vnímate ako najväčší pokrok, na ktorom sa UNDP za ostatných 20 rokov podieľal?-
Najväčším úspechom od vydania prvej správy v roku 1990 je pravdepodobne fakt, že vôbec hovoríme o ľudskom rozvoji. Netreba zabúdať, že prvá správa vyšla v časoch, keď bol rozvoj chápaný iba v kontexte peňazí. Zaužívaný názor bol, že ak budeme mať viac peňazí, nikto nebude chudobný a všetko bude fajn. Dnes už vieme, a je to všeobecne známe, že toto očakávanie nie je správne. Teraz zohľadňujeme, koľko ľudia zarábajú, ako dlho žijú, ako sú vzdelaní a či sú zdraví... A to je v podstate naším najväčším úspechom. Ďalším je, že mnohé krajiny uplatnili toto zmýšľanie pri zlepšovaní svojej vlastnej situácie. Najväčší pokrok v tomto smere zaznamenala Brazília. Brazília je pravdepodobne jednou z najúspešnejšie sa rozvíjajúcich krajín za posledných osem či deväť rokov.
-Takže hlavné posolstvo prvej správy, "Ľudia sú bohatstvom národov", sa zakorenilo.-
Myslím, že bolo akceptované. Bol som pri tom, keď vyšla prvá správa. Pre OSN som začal pracovať v roku 1988. Keď sme ju po prvý raz čítali, to vám poviem, všetci, ktorí sme práve vyšli z univerzity, sme boli užasnutí. Bolo to prvýkrát, čo niekto tvrdil, že rozvoj je o ľuďoch, a nie o peniazoch.
-Čo je momentálne najväčšou svetovou prekážkou pre ďalšie zvyšovanie ľudského rozvoja?-
Teraz musíme zistiť, či dosiahnutý pokrok prežije klimatickú zmenu - zatiaľ to totiž nevieme. Krajiny ako Saudská Arábia alebo Katar síce dosiahli veľký pokrok, ale dosiahli ho na princípe, že ťažia niečo zo zeme a predávajú to niekomu inému. To sa nedá robiť večne. Nielen preto, že zásoby ropy sú obmedzené, ale aj preto, že kvôli klimatickým zmenám tu už musíme prestať stále niečo spaľovať. Môžu teda udržať svoje výdobytky pri prechode na nízkouhlíkové technológie?
Ďalším cieľom je ochrana biodiverzity. Hrozby spojené s jej ničením možno nie sú také zjavné, ale sú veľmi reálne. Dovoľte mi jeden príklad. Ekosystémy nám poskytujú služby ako čistú vodu. Neuvedomujeme si to, pretože tu bola vždy. Ak však niekto vodu znečistí, musíme zaplatiť za jej vyčistenie, takže niečo, čo sme mali vždy zadarmo, nás zrazu stojí peniaze. V tomto zmysle je ochrana biodiverzity veľmi dôležitá pre ekonomiku.
Ak rozumieme tejto dynamike, mali by sme venovať zvýšenú pozornosť Číne, pretože Čína rapídne mení svoju ekonomiku na nízkouhlíkovú - a neprežíva nijakú finančnú krízu. Najväčší výrobca solárnej energie? Najväčší výrobca veterných turbín? Čína. V roku 2011 sa na čínsky trh dostane veľké množstvo elektrických áut. Vlani sa im podarilo prelomiť spojitosť medzi energetickou spotrebou a rastom HDP...
-Za posledných 20 rokov poukazovali správy na množstvo progresívnych trendov spojených s ľudským rozvojom či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. Aké trendy by sa mohli stať témou ďalších správ?-
Neviem predpovedať, o čom bude nasledujúca správa, ale môžem vám dať zopár tipov. Skutočne si myslím, že sa musíme opäť pozrieť na problematiku vody. Musíme sa opäť pozrieť na zamestnanosť. Zaznamenávame zmeny vo výskyte chudoby - najchudobnejší ľudia žijú v bohatých krajinách. Je to preto, že Pakistan, Tunisko či Nigéria, v relatívnom ponímaní, zbohatli, ale žijú v nich veľmi početné vrstvy chudobných ľudí. Pred desiatimi rokmi by sme povedali: "Chudobní ľudia? Tí žijú v Indii, Bangladéši, vo Vietname a v Afrike, niektorí aj v Číne." Takýto bol model v minulosti, ale teraz sa zmenil. Nerovnosť v rámci krajín sa čoraz viac prehlbuje a otázkou je, ako si s tým poradíme.
-V akom prípade bolo za posledných 20 rokov najťažšie presvedčiť svetových lídrov pre zmenu, respektíve zmenu v myslení?-
Vo všeobecnej rovine sme dosiahli úspech v celej diskusii, ale ak sa na to pozrieme po častiach, v niektorých prípadoch to bolo veľmi ťažké. Napríklad na Blízkom východe bolo veľmi ťažké presvedčiť politikov o dôležitosti vzdelávania žien a o tom, že ženy majú mať v spoločnosti aktívnu úlohu. Doteraz sa nám celkom nepodarilo zmeniť ich názor. Táto istá diskusia zlyhala aj v strednej Ázii. Politici niekedy dávajú prednosť svojim vlastným nápadom pred faktami.
gk dem
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
