Aktuálne správy Späť na správy
Prsty prezradili sexualitu ľudských predkov
Friday 05 November 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Liverpool 5. novembra (TASR) – Z dĺžok ukazováka a prstenníka vyplýva promiskuita prvých Homo sapiens a neandertálcov. Skorší členovia ľudskej línie, australopitekovia, boli oproti tomu monogamní. Ešte skorší ardipitekovia však boli promiskuitní, tak ako ľudoopy.
V časopise Proceedings of the Royal Society B to oznámil štvorčlenný britsko-kanadský tím Emmy Nelsonovej z Liverpoolskej univerzity.
Pomery dĺžok ukazovákov a prstenníkov, nameraných na kostrách praľudí, ich predchodcov na evolučnej línii od rozchodu s šimpanzmi a napokon ľudoopov, im poslúžili ako indikátory množstva androgénov (samčie/mužské hormóny), ktorému boli jedince predmetných druhov vystavené pred narodením. Androgény sú v pozadí agresívnosti a promiskuity.
Androgény, najmä testosterón, ovplyvňujú počas vývoja v maternici dĺžku prstov daného jedinca. Vysoký obsah týchto hormónov predlžuje prstenník v porovnaní s ukazovákom, čím klesá hodnota pomeru ukazovák/prstenník.
Emma Nelsonová s kolegami zistila, že hodnoty tohto pomeru sú v prípade viacerých neandertálcov (náleziská kostí Kebara, Shanidar, La Ferrassie, Le Regourdou, Spy) a jedného zástupcu skorých anatomicky moderných ľudí nášho druhu Homo sapiens (nálezisko Qafzeh, išlo však zrejme o dospievajúce dievča) nižšie ako v prípade väčšiny dnes žijúcich ľudí. To poukazuje na vysoký predpôrodný obsah androgénov. Záver: skorí ľudia boli podľa všetkého súperivejší a promiskuitnejší ako dnešní.
V prípade australopitekov z druhu Australopithecus afarensis (patrila k nemu aj slávna Lucy) sa zasa zistili pomerne vysoké hodnoty pomeru poukazujúce na monogamiu.
Skorší členovia ľudskej línie, ardipitekovia z druhu Ardipithecus ramidus (doň patrila odvlani celosvetovo známa Ardi) zasa podľa nižších hodnôt pomeru boli promiskuitní, podobne ako najbližší zvierací príbuzní ľudskej línie, ľudoopy – praveké i dnešné.
"Vedci sú presvedčení, že predpôrodné androgény ovplyvňujú gény, ktoré zodpovedajú za vývoj prstov na rukách i nohách a reprodukčnej sústavy. Nedávno sme preukázali, že promiskuitné druhy primátov majú nízke hodnoty pomeru ukazovák/prstenník, pokým monogamné druhy ich majú vysoké. Všetky tieto informácie sme teraz použili k odhadu, aké bolo sociálne správanie vymretých ľudoopov a členov ľudskej línie (homininov). Hoci pre potvrdenie našich zistení treba zanalyzovať viac fosílií, táto metóda sa javí ako vzrušujúci nový spôsob poznávania evolúcie sociálneho správania," povedala Emma Nelsonová.
Doplnila ju členka tímu Susanne Shultzová z Oxfordskej univerzity: "Všetci vieme, že identifikovať znaky rôznych sociálnych správaní vo fosílnom zázname je obťažné. Nové prístupy, ako táto analýza pomerov dĺžok prstov, preto môžu byť veľmi poučné pre súčasnú polemiku o sociálnych systémoch najskorších predkov človeka."
Zdroje:
Proceedings of the Royal Society London B z 3. 11. 2010
Komuniké University of Liverpool z 3. 11. 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
