Aktuálne správy Späť na správy
Evolúciu živočíchov odštartovalo zaľadnenie
Sunday 31 Octtber 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Riverside 31. októbra (TASR) – V pozadí vzniku zložitých mnohobunkových foriem života na našej planéte bol zrejme zvýšený obsah fosforu v oceánoch pred 750 až 635 miliónmi rokov. Spôsobilo ho prakticky globálne zaľadnenie Zeme intenzívnou eróziou súše. V časopise Nature to oznámil sedemčlenný americko-francúzsko-kanadský tím, ktorý viedol Timothy Lyons z Kalifornskej univerzity v Riverside (USA). Prvým autorom článku bol jeho kolega, doktorand Noah Planavsky.
Vyšli zo stále pomerne spornej koncepcie „Zeme ako snehovej gule“ (Snowball Earth), podľa ktorej Zem v rozpätí dôb pred 750 až 580 miliónmi rokov postihla séria rozsiahlych zaľadnení, siahajúcich od oboch pólov blízko k rovníku a možno dokonca až od pólu k pólu. Predmetné zaľadnenia trvali v niektorých prípadoch milióny rokov. Boli najvážnejšie v celej známej geologickej histórii.
Tím Timothya Lyonsa dospel k záveru, že do oceánov sa vplyvom týchto zaľadnení dostalo veľa fosforu, kľúčovej živiny, ktorá dodnes určuje hojnosť oceánskeho života. Analyzovali zloženie zrazenín s dominanciou železa, ktoré sa postupne hromadili na oceánskom dne a pohlcovali fosfor z vody. Vyšlo im, že v období tzv. stredného neoproterozoika, pred 750 až 635 miliónmi rokov, dosiahol oceánsky obsah fosforu výrazné maximum.
Príčinou podľa nich bola zvýšená erózia a chemické zvetrávanie na súši, sprevádzajúce zaľadnenia z éry „Zeme ako snehovej gule“, čím sa do oceánskej vody dostávalo viac fosforu. Hojnosť tejto živiny umožnila explóziu mikróbov a rias, využívajúcich fotosyntézu, čo zasa viedlo k zvýšenej tvorbe kyslíka a jeho hromadeniu v atmosfére. Práve tento faktor otvoril cestu pre evolúciu a vzostup zložitejších živočíchov.
Donedávna sa predpokladalo, že dôsledkom vysokého obsahu železa v pravekých oceánoch musel byť nízky obsah fosforu. Timothy Lyons s kolegami však teraz predložili dôkazy opaku, dobovej hojnosti oceánskeho fosforu.
„Chemických stôp, ktoré poukazujú na stúpajúci obsah kyslíka v oceánoch – a odvodene aj v atmosfére – počas strednej fázy neoproterozoika, je známych niekoľko. Následný prudký rozvoj živočíchov sa v takej situácii dá očakávať. Naše výsledky však ako prvé zachytávajú hybnú silu, živinu v pozadí tohto veľkého kroku v dejinách života, a dokladajú, že aktivácia tejto hybnej sily v konečnom dôsledku súvisela s extrémnou klímou, ktorá na Zemi vládla v predmetnom období,“ povedal Timothy Lyons.
Zdroje: Nature z 28.10.2010; Komuniké University of California – Riverside z 27.10.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
