Aktuálne správy Späť na správy
Archeológia: Vedci preskúmali DNA záhadného Jeruzalemčana z Ježišovej doby
Wednesday 16 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Jeruzalem 16. decembra (TASR) – Vedci preskúmali DNA z ostatkov obyvateľa Jeruzalema na prelome nášho letopočtu a pomocou nej doložili najstarší overený prípad lepry. Pohrebné rúško z jeho hrobky sa výrazne líši od údajne Ježišovho, uchovávaného v Turíne.
V časopise Public Library of Science ONE to napísal osemčlenný tím vedcov z Kanady, Izraela, Austrálie, Veľkej Británie a USA na čele s Carneyom Mathesonom z Lakeheadskej univerzity v ontarijskom Thunder Bay.
Kosti s DNA sa našli v tzv. Hrobke rúška na okraji jeruzalemského Starého mesta, v dolnej časti Hinnomského údolia na cintoríne z 1. storočia, ktorý spomínajú ako Akeldamu (Krvavé pole) aj autori Nového zákona. Kúsok odtiaľ mal spáchať samovraždu Judáš.
Hrobka muža, ktorého ostatky boli zahalené do rúška, leží hneď vedľa hrobky takisto aj z Nového zákona známeho Annáša, veľkňaza v rokoch 6 až 15 n. l. Jeho zaťom a súčasne nasledovníkom v úrade bol Kaifáš, ktorý odovzdal Ježiša Rimanom.
Archeológovia preto dospeli k záveru, že mŕtvy bol buď tiež kňazom, alebo príslušníkom aristokracie. Od jeho hrobky bol priamy výhľad na židovský Chrám.
Hrobku rúška skúmal v roku 2000 tím archeológov Shimona Gibsona, Boaza Zissua a Jamesa Tabora. Žiaľ, už predtým ju vyrabovali ilegálny votrelci, ktorí poškodili aj ostatky mŕtvych. Patrila k vyše 70 rodinným hrobkám z 1. storočia n. l. v Akeldame.
Dvojposchodovú hrobku vytesanú do skaly tvorí niekoľko väčších komôr, z ktorých vybiehajú menšie tunelovité. Komory majú výklenky pre ukladanie kostí pri druhotných pohreboch podľa dobového zvyku. Našlo sa vyše 20 kostných schránok. Na niekoľkých sú hebrejské a grécke nápisy, ako Mária, Šimon ben Šulaj, Salomé a Fineas.
Hrobka však v porovnaní s ostatnými v Akeldame vyniká najmä zvyškami pohrebného rúška a chumáčom ľudských vlasov, ktoré sa našli pri pozostatkoch dospelého muža. To je v oblasti Jeruzalema vzácne, lebo tamojšia vlhkosť neprospieva dlhodobému zachovaniu organických materiálov. Vek rúška bol rádiouhlíkovo stanovený na 2025 plus-mínus 28 rokov.
Predmetné pozostatky muža archeológovia vyhodnotili ako prvotný pohreb – jeho kosti prekvapivo neboli po rozklade mäkkých tkanív pozbierané a uložené do kamennej schránky pri druhotnom (robilo sa to asi po jednom roku). Výklenok s nimi bol tiež uzavretý bielou omietkou, čo je pri jeruzalemských hrobkách z tohto obdobia veľmi vzácne.
Teraz to vysvetlila analýza DNA izolovanej z kostí. Muž trpel leprou čiže malomocenstvom a zabila ho tuberkulóza. Obe tieto choroby, deformujúce vzhľad, znamenali v staroveku aj neskôr vylúčenie zo spoločnosti. Mŕtvy však bol podľa viacerých znakov ako poloha hrobky, látka rúška a čistota vlasov, bohatý príslušník jeruzalemskej smotánky. To zrejme počas jeho života takpovediac obrúsilo hrany. No jeho kostí sa už pre istotu nik nedotkol.
Zaujímavé je aj jeho rúško. Je totiž tkané značne odlišným, jednoduchším spôsobom ako známe Turínske plátno, do ktorého údajne bolo zahalené telo Ježiša Nazaretského pri uložení do hrobky farizeja Jozefa Arimatejského. Ak rúško z Akeldamy predstavuje typické pohrebné plátno Ježišovej doby, spochybňuje to, že Turínske pochádza z vtedajšieho Jeruzalema.
Zdroje:
Public Library of Science ONE zo 16. 12. 2009
Komuniké Hebrew University of Jerusalem zo 16. 12. 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
