Aktuálne správy Späť na správy
Cuny: Slovensko a slovenských umelcov už vo Francúzsku poznajú lepšie (1)
Wednesday 16 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 16. decembra (TASR) - Slovensko a slovenských umelcov už niekoľko rokov vo Francúzsku poznajú lepšie. Pomáha tomu aj rozvoj kultúrnych vzťahov medzi oboma krajinami. Francúzske spoločnosti sa usadili prakticky na celom území Slovenska: len v samotnej Bratislave je z nich 57 percent. Slovensko ako členská krajina eurozóny s priemyselnou infraštruktúrou veľmi dobrej kvality si zachováva všetku príťažlivosť. V rozhovore pre TASR to povedal splnomocnený veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku Henry Cuny.
- Aké skúsenosti má Francúzsko s uplatňovaním svojho jazykového zákona na svojom území? Aké práva a povinnosti majú národnostné menšiny žijúce vo Francúzsku v oblasti používania jazykového zákona? Existujú a uplatňujú sa sankcie za nedostatky (chyby, porušenia, atď.) v oficiálnom jazykovom prejave?
Francúzsko prešlo v dejinách dlhú cestu k jednote a centralizácii - najskôr v podobe monarchie, potom jakobínskym obdobím s Veľkou francúzskou revolúciou, ďalej cisárstvom, až sa ustálila republika. Postupné formovanie francúzštiny ako jazyka národnej jednoty sa neoddeliteľne spája s týmto procesom, avšak začalo sa ešte oveľa skôr. Dejiny Francúzska treba vnímať ako úsilie o vytvorenie národného štátu v rámci prirodzených hraníc.
Dejiny našej krajiny sa diametrálne líšia od histórie štátov strednej Európy, predstavujúcich pestrú mozaiku národností, ktoré sú navzájom prepojené, pričom v každom štáte existujú početné národnostné menšiny.
Francúzsky jazyk je od roku 1539 ústavným prvkom národnej identity. V tom roku kráľ František I. podpísal Edikt z Villers-Cotterets, v ktorom sa kráľovským súdom nariadilo, aby sa obhajoba prednášala vo francúzštine a aby bol aj záverečný verdikt súdu vydaný v tomto jazyku. V súčasnosti sa používanie francúzskeho jazyka garantuje na území krajiny v súlade s Ústavou republiky z roku 1958.
V priebehu najnovšieho obdobia - a keďže budovaním spoločnej Európy sa začali prekračovať národné hranice - si predstavitelia postupne uvedomovali čoraz viac význam regionálnej identity i hodnotu jazykového dedičstva a prišli k záveru, že toto dedičstvo treba zachrániť pred definitívnou stratou. Vláda v máji 2008 prišla s iniciatívou a zorganizovala diskusiu o regionálnych jazykoch. Stalo sa tak prvýkrát za Piatej republiky. Od júla 2008 je v Ústave republiky zapísaný článok s konštatovaním: "Regionálne jazyky prináležia do kultúrneho dedičstva Francúzska".
V zákone o školstve sa pojednáva o vyučovaní regionálnych jazykov. Vyučovanie regionálnych jazykov a kultúr sa zabezpečuje počas celej školskej prípravy v spojitosti s modalitami stanovenými dohovormi medzi štátom a územnými celkami, kde sa regionálne jazyky používajú.
Štátne orgány majú k dispozícii servis, ktorého úlohou je organizovať jazykovú politiku štátu: ide o Úrad pre francúzsky jazyk a jazyky Francúzska.
Okrem toho Toubonov zákon z roku 1994 garantuje Francúzom právo používať svoj jazyk a stanovuje princíp, podľa ktorého je francúzština jazykom používaným na vyučovaní, v pracovnom prostredí, na rokovaniach, vo verejných službách a zároveň "privilegovaným spojivom štátov tvoriacich spoločenstvo frankofónie".
Francúzština sa teda povinne používa v takých oblastiach, akými sú: informovanie spotrebiteľa (reklama), oblasť práce (pracovné zmluvy, ponuky práce, kolektívne dohody a zmluvy, atď.), vyučovanie, audiovizuálna oblasť, organizovanie seminárov a podujatí. Pre každý z uvedených sektorov existujú aj výnimky tak, aby sa zaistili individuálne slobody, nediskriminovali sa regionálne jazyky (najmä v oblasti vyučovania a reklamy), neobmedzovali sa výmeny na úrovni dohôd so zahraničím ani zamestnancami, pre ktorých nie je francúzština rodným jazykom, a aby sa rešpektovali kultúrne programy.
Prípadné tresty sú na úrovni pokút. Správu o uplatňovaní zákona musí vláda predložiť parlamentu 15. septembra každý rok.
Na záver chcem pripomenúť, že francúzsky jazyk, ktorý sa používa na piatich kontinentoch, predstavuje zakladajúci prvok pre spoločenstvo 63 členských štátov Medzinárodnej organizácie frankofónie (OIF). Okrem toho, 29 krajín si zvolilo francúzštinu za oficiálny jazyk. Je to zároveň aj jeden z dvoch oficiálnych jazykov Medzinárodného olympijského výboru, je oficiálnym a pracovným jazykom väčšiny medzinárodných organizácií, najmä tých, čo sú v systéme OSN a EÚ. Na území EÚ je francúzština jediný jazyk, ktorým sa hovorí vo viac ako dvoch krajinách (tak ako nemčina) a má medzinárodný presah (rovnako ako angličtina a španielčina)."
- Ste spokojní s pozíciou francúzskeho jazyka v slovenskom prostredí, s jeho vyučovaním, rozsahom hodín a kvalitou? Aké miesto má v súčasnosti francúzsky jazyk a jeho používanie na Slovensku a v stredoeurópskom priestore na medzinárodných konferenciách či pri oficiálnych stretnutiach? Môžete to porovnať?
Skôr, ako odpoviem na vašu otázku týkajúcu sa postavenia francúzskeho jazyka, chcem pripomenúť, že úsilie, ktoré vyvíjame v prospech francúzštiny na Slovensku, vyplýva z nášho postoja obhajoby viacjazyčnosti v Európe, čo považujeme za jazykové aj kultúrne bohatstvo kontinentu. Rád by som podotkol, že všetko, čo robíme pre kultúrnu rozmanitosť, predstavuje náš spôsob, ako povedať, že Francúzsko považuje každý národ na svete za nenahraditeľný.
Počet vyučovacích hodín cudzieho jazyka je dôležitý najmä na začiatku štúdia jazyka. Pokiaľ ide o francúzštinu, situácia sa odlišuje v súvislosti s typom školského zariadenia. Existuje päť bilingválnych sekcií na Slovensku (v štyroch lýceách (gymnáziách)), v ktorých sa vyučovanie poskytuje vo francúzštine a tento jazyk je vyučovacím jazykom i vyučovacím predmetom. Ďalej, 15 osemročných lýceí (gymnázií) poskytuje zvýšený počet hodín francúzštiny. Naostatok konštatujem, že angličtina sa stáva prvým cudzím jazykom, preto si myslím, že vyučovanie druhého voliteľného cudzieho jazyka (najžiadanejšími sú nemčina, francúzština, španielčina a ruština) sa musí uskutočňovať za dobrých podmienok, s dostatočným počtom hodín za týždeň. Pripomeňme, že oficiálny počet povinných hodín pri druhom voliteľnom cudzom jazyku je hodina týždenne, avšak to sa spravidla zvyšuje o hodinu až dve v súlade s možnosťami opčných hodín.
Pokiaľ ide o kvalitu vyučovania francúzštiny, dovoľte mi najskôr povedať, že plne dôverujem učiteľom tejto krajiny, dôverujem ich príprave zabezpečenej na univerzitách i celoživotnému vzdelávaniu, ktoré organizuje Ministerstvo školstva SR. Prirodzene, v rámci francúzsko-slovenskej spolupráce vo vzdelávacej a jazykovej oblasti naše veľvyslanectvo pracuje v úzkej spolupráci so slovenskou stranou, či už sú to univerzity, alebo v prípade celoživotného vzdelávania najmä Slovenská asociácia učiteľov francúzštiny. Takisto navrhujeme a podporujeme mnohé vzdelávacie akcie, buď na Slovensku formou pozývania francúzskych expertov, alebo poskytovaním a organizovaním stáží vo Francúzsku.
Táto časť prípravy je dôležitá na zaistenie a udržanie kvality vyučovania ako takého. Aj napriek tomu tu máme takmer 20 rodených francúzskych lektorov na slovenských univerzitách a lýceách (gymnáziách). Francúzsko má zastúpenie aj vo forme certifikátov, získanie ktorých láka čoraz viac stredoškolákov, pretože DELF (diplom na stupni pre mierne pokročilých vo francúzštine - pozn. TASR) sa môže od tohto školského roku považovať za ekvivalent maturity z francúzštiny.
Používanie francúzštiny v európskych a medzinárodných inštitúciách je stále nedostatočné, ale naši slovenskí partneri už prejavili vôľu na zmenu v tejto oblasti. Slovensko, ktoré je od roku 2002 pozorovateľom v Medzinárodnej organizácii frankofónie (OIF), chce prekročiť ďalší prah a stať sa jej asociovaným členom. Memorandum o viacročnom programe prípravy zamestnancov slovenskej administratívy vo francúzštine sa nedávno obnovilo (4. júna 2009) a pri tejto príležitosti minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa jasne zaviazal, že francúzsky jazyk budú jeho pracovníci používať častejšie - najmä tí, ktorí od roku 2006 využívajú túto prípravu z francúzštiny. Príprava sa z dvoch tretín financuje z prostriedkov OIF. Približne 150-200 slovenských štátnych úradníkov sa každoročne zúčastňuje na kurzoch francúzštiny v rámci tohto programu. Tento záväzok spočíva v konštatovaní, že je dôležité disponovať predstaviteľmi schopnými hovoriť aj francúzsky, aby mohli dobre obhajovať slovenské postoje v európskych inštitúciách.
V odpovedi na túto podotázku chcem podčiarknuť miesto francúzštiny v Európe a vo svete ako pracovného jazyka, jazyka krajiny so špičkovými technológiami, akými sú lietadlá Airbus 380, nosné rakety Ariane, rýchlostné vlaky TGV, jadrové reaktory EPR alebo reaktory štvrtej generácie. Ide teda o užitočný jazyk, ktorý mladým ľuďom (na Slovensku) otvorí viac možností a príležitostí pre kariéru, či už ide o niektorý z takmer 400 francúzskych veľkých a stredných podnikov, alebo aj pre právnikov, keďže francúzština má eminentné postavenie ako jediný oficiálny jazyk na Európskom súdnom dvore.
- Pán veľvyslanec, z pohľadu Francúzska vidíte v oblasti kultúrnej spolupráce medzi našimi krajinami ešte niekde rezervy? Na Slovensko prichádzajú hudobníci, spisovatelia, je tu prehliadka frankofónnych filmov, Mesiac fotografie, festival Cap a l'Est, pôsobia tu Francúzsky inštitút, Alliance Francaise - mohli by ste avizovať, na čo sa na Slovensku môžeme tešiť z francúzskej kultúry v najbližšom období?
Naše kultúrne a umelecké vzťahy sú nielen tesné, ale aj vyvážené, a to je pre mňa dôvod na spokojnosť. Mám dojem, že Slovensko, slovenských umelcov vo Francúzsku už niekoľko rokov poznajú lepšie. Spomeniem len dve významné podujatia: koncom roka 2008 sa v troch francúzskych mestách hrala opera Mathilda de Guise vášho národného skladateľa Johanna Nepomuka Hummela a na jeseň 2010 v prestížnych priestoroch Múzea Cluny, Národného múzea stredoveku v Paríži, vystavia najkrajšie artefakty slovenskej gotiky. Chcem zdôrazniť, že Hummelova opera, ktorá sa od jej skomponovania ešte nehrala, je na programe 24. januára 2010 v novej budove SND pod taktovkou kultúrneho radcu a riaditeľa Francúzskeho inštitútu v Bratislave Didiera Talpaina. Som rád, že Francúzsko aj prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Bratislave prispeje k prinavráteniu hudobného kultúrneho dedičstva obyvateľom slovenského hlavného mesta.
Na druhej strane, ani francúzska strana nezaostáva. Výstava "Sevres, storočie tvorby 1900-2000" v Galérii mesta Bratislavy (slovenský názov výstavy: Keramická tvorba z Manufaktúry v Sevres od roku 1900 po súčasnosť, Mirbachov palác, termín 14.7.2009-1.11.2009 - pozn. TASR) sa stala úspešným podujatím. A kultúrna verejnosť sa v novembri dočkala ďalšej významnej udalosti - príchodu štyroch mladých špičkových spevákov, ktorí sa hlasmi pripojili k Slovenskému súboru Solamente Naturali v novom koncerte Hummelovho diela v rámci prestížneho festivalu Bratislavských hudobných slávností. Zaznelo Te Deum, dielo na oslavu Bratislavského mieru podpísaného 1805 v Primaciálnom paláci v Bratislave (mierová zmluva medzi Francúzskom a Rakúskom bola podpísaná po bitke pri Slavkove - pozn. TASR), ako aj svetová premiéra diela Kantáta, skomponovaného slovenským rodákom na oslavu svadby Napoleona s Mariou-Louisou v roku 1810. Hudba je teda slovenská a text - francúzsky: napísal ho vtedajší francúzsky konzul.
Mesiac fotografie, o ktorom sa v otázke zmieňujete, je už tradičným podujatím. Pre nás mal inú formu vzhľadom na úpravy priestorov vo Francúzskom inštitúte. Aj Francúzske aliancie pripravujú svoje programy, ktoré sa pravidelne konajú na jar počas Francúzskych dní v Banskej Bystrici a Košiciach.
A už teraz sa môžeme tešiť na začiatok roku 2010, na 12. ročník Festivalu francúzskeho a frankofónneho filmu (FIFFBA). Jeho prekvapením bude osoba Frédérica Francoisa Chopina. Program pripravíme v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave a Hudobným centrom - oslávime 200. výročie Chopinovho narodenia. Nezabúdajme, že Chopinov otec sa narodil vo Francúzsku a slávny skladateľ nosí francúzske meno: inšpirácia sa nepochybne vyznačuje poľskými rysmi, avšak elegancia a obsažnosť jeho valčíkov, etúd či balád nesú zaiste francúzske črty!
Navyše, v roku 2011 Francúzsko so všetkou pravdepodobnosťou ponúkne milovníkom umenia v Bratislave Picassa.
- Francúzsko má skúsenosti s funkciou predsedníckej krajiny EÚ. Aké skúsenosti by Francúzsko ako veľká a zároveň zakladajúca krajina EÚ odovzdalo malým krajinám únie, čo by im odporučilo, keď sa stanú predsedníckou krajinou celej dvadsaťsedmičky? Čo je podľa vás dôležité pre malé krajiny pri riadení EÚ?
Na začiatku francúzskeho predsedníctva EÚ sa prezident Nicolas Sarkozy usiloval dokázať, že EÚ dáva skutočné odpovede na tie riziká, ktoré znepokojujú obyvateľov únie vzhľadom na globalizáciu. Chcel preukázať, v čom je EÚ ochrancom svojich občanov, čo však nemá nič spoločné s protekcionizmom.
Francúzske priority počas predsedníctva EÚ mali dať odpovede na znepokojenia európskych občanov. Médiá ako aj naši partneri veľmi pozitívne bilancovali posledné zasadnutie Rady EÚ počas francúzskeho predsedníctva únie. Tento úspech sa opieral o dôkladnú prípravu, o iniciatívne riadenie Nicolasom Sarkozym a o spoločnú vôľu dosiahnuť úspech. Tieto tri prvky vysvetľujú dosiahnuté pokroky vo všetkých oblastiach (napríklad energetiky a klímy či oživenia ekonomiky).
Úspešné predsedníctvo EÚ nespočíva natoľko v počte ľudských zdrojov a jej technických možnostiach, ako v politickej vôli a v organizácii. Švédsko, ktoré je teraz predsedníckou krajinou únie, zaisťuje rotujúce predsedníctvo tak, že všetky rokovania vedie presne, vlastným vkladom a účinne.
Existuje dvojitá legitimita v EÚ - legitimita štátov a legitimita demografie. V Lisabonskej zmluve sa táto dvojitá legitimita lepšie spracovala v tom, že prostredníctvom nej:
- sa organizuje demokratickejšia a transparentnejšia EÚ vďaka posilneniu úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov;
- obyvateľom únie sa poskytuje možnosť, aby ich bolo lepšie počuť - vďaka právu na iniciatívu ľudu môže milión obyvateľov z rôznych členských štátov únie požiadať Európsku komisiu o nové návrhy;
- zabezpečuje sa stabilnejší a jednoduchší inštitucionálny rámec vytvorením funkcie prezidenta (predsedu Európskej rady) voleného na 2,5 roka, priama súvislosť medzi voľbou predsedu EK a výsledkami volieb do europarlamentu, presnosť pravidiel týkajúcich sa posilnenej spolupráce a finančných prostriedkov;
- EÚ sa stáva silnejším hráčom na svetovej scéne. Vďaka vymenovania vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku sa EÚ stáva jednou právnickou osobou. Ako účinnejší hráč na medzinárodnej scéne sa stáva aj viditeľnejším partnerom pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie.
Nazdávam sa, že sa nesprávne meria dosah EÚ ako plnohodnotného aktéra v oblasti medzinárodných vzťahov. To je skutočný východiskový bod pre nastolenie multipolárneho sveta, ktorý sa načrtol s G20. EÚ si svojím zjednocovaním vytvára priestor na dialóg nielen pre seba, ale aj pre druhých: multilaterálnosť je kľúčom na upokojenie sveta nachádzajúceho sa v kríze. Veľké rozvíjajúce sa krajiny, ale aj veľké civilizačné bloky (ako napríklad islam) nájdu svoje miesto v tomto dialógu národov, len ak silná a zjednotená EÚ, sústredená na osud komunít svojich členských štátov, v tom bude zohrávať naplno svoju úlohu. Európa má mnohé čo povedať svetu, podeliť sa o to, ako sceliť jazvy minulosti a zmenšiť následky dejinného vývoja, o to, čo sa naučila počas svojho dlhého vnútorného putovania k mieru a jednote, má čo povedať aj v otázke presahov geografických a kultúrnych hraníc, vzájomného obohacovania aj cez rozdiely.
- Prezident SR Ivan Gašparovič na stretnutí s prezidentmi krajín V4 v Poľsku navrhol vytvorenie Vyšehradského regiónu. Aké skúsenosti má Francúzsko s vytváraním cezhraničných regiónov? Aké výsledky to prinieslo pre dotyčný región, pre Francúzsko?
Európska komisia upravila štatút územnej spolupráce, ktorý sa stáva plnohodnotným cieľom novej kohéznej politiky, a má prispieť, rovnako ako aj konvergenčné ciele a oblasť regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, k ekonomickej a sociálnej kohézii v Európe. Suma za celý cieľ na roky 2007-2013 predstavuje 8,72 miliardy eur.
Slovensko sa zúčastňuje na šiestich programoch cezhraničných, transnárodných a medziregionálnych. Francúzsko sa začlenilo do 17 programov cezhraničnej, transnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ktoré sú financované z európskych fondov - z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (FEDER).
Ich analýza by si vyžiadala veľký priestor.
Otázku by sme mohli položiť aj opačne: čo cezhraničná spolupráca prináša ľuďom dotyčných regiónov? Jedno je jasné: keď Francúzsko hlasovalo v referende o Maastrichtskej zmluve - videli sme dobre, nakoľko sú všeľudové hlasovania náročné, nakoľko ľudia neodpovedajú vždy na tú otázku, ktorá im je položená - kladná odpoveď prevládla vďaka kladným hlasom z prihraničných departementov. To je najlepší dôkaz o správnosti budovania spoločnej Európy, svedectvo, že obavy z iných nemôžu brániť stretnutiu s nimi. Povedalo sa, že cudzinec je priateľ, ktorého ešte nepoznáš... Blíži sa deň - to už bude svet vašich detí - keď sa povie, že v Európe už niet cudzích národov.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
