Aktuálne správy Späť na správy
Cuny: Francúzsko a Nemecko sú de facto dvaja najväčší investori v SR (2)
Wednesday 16 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 16. decembra (TASR) - Slovensko a slovenských umelcov už niekoľko rokov vo Francúzsku poznajú lepšie. Pomáha tomu aj rozvoj kultúrnych vzťahov medzi oboma krajinami. Francúzske spoločnosti sa usadili prakticky na celom území Slovenska: len v samotnej Bratislave je z nich 57 percent. Slovensko ako členská krajina eurozóny s priemyselnou infraštruktúrou veľmi dobrej kvality si zachováva všetku príťažlivosť. V rozhovore pre TASR to povedal splnomocnený veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku Henry Cuny.
- Francúzsko a Slovensko uzatvorili niekoľko bilaterálnych dohôd - v priemyselnej, kultúrnej, školskej oblasti. Plnia sa tieto dohody z pohľadu Paríža obojstranne adekvátne? Vidíte v niektorej z oblastí rezervy? Ak áno, aké? Ktorú z týchto dohôd si vy osobne ceníte najviac a prečo?
Dohoda o strategickom partnerstve, ktorú 17. septembra 2008 v Elyzejskom paláci v Paríži podpísali prezident Francúzskej republiky Nicolas Sarkozy a predseda vlády SR Robert Fico, predstavuje jednu z najpodstatnejších dohôd uzavretých s Francúzskom. Vychádza z konštatovania, že "Francúzsko aj Slovensko, ktoré majú rovnaký pohľad na silnú a solidárnu Európu založenú na spoločných hodnotách, sa dohodli, že budú podporovať posilnený politický dialóg".
V akčnom pláne sú podrobnejšie rozpracované rôzne oblasti partnerstva - v oblasti politiky, obrany, spolupráce v rezortoch energetiky a životného prostredia, ekonomickej, administratívnej oblasti a podobne. Najpozoruhodnejšou je skutočnosť, že po roku sa Parížu a Bratislave podarilo podpísať celú sériu dohôd v týchto rôznych oblastiach.
Jednou z najsľubnejších je dohoda o spolupráci v administratíve podpísaná 21. apríla 2009 predsedom vlády SR Dušanom Čaplovičom v tom zmysle, že sa v nej ráta s rozvojom spolupráce v takých rôznych oblastiach, akými sú justícia, vnútorné záležitosti, ďalej rezort zdravotníctva, práce a sociálnych vecí, poľnohospodárstva či financií.
Ako vidíte, Francúzske veľvyslanectvo v Bratislave pracuje naplno. Posledná dohoda, ktorú mám ešte podpísať v blízkej budúcnosti, sa týka oblasti školstva a vzdelávania, pretože sme museli vyriešiť niektoré problémy týkajúce sa uznávania diplomov. Podľa môjho názoru existuje veľký potenciál na spoluprácu vo vzdelávacej oblasti, ktorý sa doposiaľ nedostatočne využíval, ale pritom sa priamo týka budúcnosti mladých Slovákov, na ktorých osobitne upriamujem pozornosť.
- Francúzsko na Slovensku osobitne zviditeľňuje aj veľká investícia spoločnosti PSA Peugeot Citroen, či pôsobenie spoločností GDF a EDF v energetike. Vidíte priestor na príchod ďalších francúzskych investorov na Slovensko?
Je pravdou, že Francúzsko a Nemecko sú de facto dvaja najväčší investori na Slovensku, čo však z oficiálnych čísel tak nevyznieva, lebo niektoré veľké investície sa realizovali prostredníctvom dcérskych spoločností v tretích krajinách, najmä v Holandsku.
S investíciou PSA prišlo aj množstvo subdodávateľov, nútených pracovať "in-time", a uviedli ste aj dve ďalšie investície v energetickej oblasti, EDF a GDF, ale nie sú jediné.
Z 378 spoločností s francúzskou účasťou a zamestnávajúcich približne 25.000 osôb, asi tucet má vyše 500 pracovníkov a pôsobia v takých rozdielnych rezortoch, ako sú telekomunikácie, stavebníctvo, vodárenstvo a teplárenstvo (spoločnosti Orange, Bouygues, Vinci, Veolia, Dalkia, atď.). Vyše 80 percent spoločností kótovaných na francúzskej burze je prítomných na Slovensku. Okrem toho treba spomenúť mnohé malé a stredné podniky, ktoré tu majú vhodné podmienky.
Pripomeňme, že francúzske spoločnosti sa rozmiestnili prakticky na celom Slovensku a len 57 percent podnikov je v Bratislave.
Pýtate sa ma na budúce investície. Áno, väčšina veľkých investícií sa už realizovala pri príležitosti privatizácií a súčasná situácia nie je priaznivá, zatiaľ čo mnohé spoločnosti majú problém získať potrebné prostriedky. Nepochybujem však, že keď sa súčasná svetová hospodárska kríza pominie, noví investori sa dostavia. Ak by sa v budúcnosti oživil privatizačný program, celkom určite by ste medzi uchádzačmi mali aj francúzskych kandidátov. Slovensko ako členská krajina eurozóny s priemyselnou infraštruktúrou veľmi dobrej kvality si zachováva všetku príťažlivosť. Dokonca aj v tomto ťažkom krízovom období si ho radšej vyberajú v porovnaní so susedmi, lebo má spoločnú európsku menu, čo znamená, že sa ľahšie vedú účty a vypracúva biznis plán. To je napríklad prípad Celio, ktorý 4. marca tohto roku otvoril svoj prvý obchod s oblečením v regióne strednej Európy práve v Bratislave. Ďalšie budú nasledovať. A nezabúdajte, že už implementovaní investori reinvestujú časť zisku priamo v lokalite svojho pôsobenia a spúšťajú nové programy. Aj keď je už investor zaregistrovaný, ide o nezanedbateľné prostriedky investované na Slovensku. To je prípad PSA, ktorý opäť investoval do výroby nového modelu Citroen C3 Picasso.
Prezident Nicolas Sarkozy a predseda vlády SR Robert Fico podpísali na jeseň 2008 strategickú dohodu zameranú na zintenzívnenie ekonomických vzťahov a dohodu o spolupráci v jadrovej energetike, špičkový sektor. Okrem odbornej prípravy v oblasti jadrového inžinierstva sa skúma aj návrh spoločného rozvoja v oblasti výskumu a vývoja.
- Kedy očakávate oživenie francúzskej a koniec-koncov aj európskej ekonomiky?
Predseda vlády Francois Fillon 17. septembra rozhodol zvýšiť predpovede o ekonomickom raste, vyslovené v júni. "Pre rok 2009 sme predpovedali prepad o tri percentá, odhadujeme však, že to nebude nakoniec viac ako 2,25 percenta," uviedol. "Pre rok 2010 zvýšime naše predpovede rastu na 0,75 percenta z doterajšej predpovede 0,5 percenta. Oživenie ekonomiky sa črtá, je síce krehké, no klíči," vysvetľoval predseda vlády. Avšak Francúzi toto oživenie natoľko nepocítia, pretože nezamestnanosť pokračuje v raste. Podľa ministerky hospodárstva čistá tvorba pracovných miest sa obnoví, keď hrubý domáci produkt (HDP) bude "rásť približne o 1,5 percenta".
Ekonómovia sa zhodujú v názore, že ekonomický rast bude profitovať z naštartovania priemyselnej výroby po jej prudkom poklese v uplynulých štvrťrokoch. Veľká neistota je na strane spotreby domácností, ktorá by mohla podľa niektorých analytikov klesať od začiatku roka 2010, predovšetkým v dôsledku nezamestnanosti.
Medzinárodný menový fond (MMF) revidoval svoje prognózy o ekonomike v eurozóne o 0,5 percentuálneho bodu na roky 2009-2010. "Oživenie sa zdá postupné. Otázkou ostáva, nakoľko bude stále," uviedol Marek Belka z európskeho oddelenia MMF.
Prirodzene, samotné čísla veľa neznamenajú. Aj psychologické aspekty krízy zohrávajú významnú úlohu a kríza pretrvá v hlavách ľudí ešte niekoľko mesiacov, najmä pre obavy zo straty pracovného miesta. Avšak v poslednom štvrťroku 2008, za francúzskeho predsedníctva EÚ, sa nám podarilo uniknúť oveľa závažnejšej systémovej kríze, a to by nás malo priviesť v budúcnosti k znovunadobudnutiu dôvery.
Európania sa zhodujú v názore, že obnovenie ekonomického rastu by nemali sprevádzať tie excesívne praktiky, ktoré priviedli finančný svet na kraj priepasti pred rokom.
EÚ sa v Pittsburghu na summite krajín G20 presadila v otázke finančnej regulácie, aj keď záväzky na kontrolu bonusov, ktoré skupina G20 prijala, nie sú viazané na nijaké sankcie na medzinárodnej úrovni.
Predseda Úradu na kontrolu finančných trhov Jean-Pierre Jouyet podčiarkol, že "toto zasadnutie G20 prinieslo pozitívne prekvapenia. Najskôr v otázke architektúry ekonomickej a finančnej regulácie: schôdzka 20 najväčších ekonomík sveta by sa mala konať najmenej raz za rok a predstavuje významný medzinárodný koordinačný orgán. Tohtoročný summit G20 sa stal príležitosťou, aby sa vytvoril stály Výbor finančnej stability. Inicioval aj zmenu podielových kvót MMF tak, aby rozvíjajúce sa krajiny boli lepšie zastúpené. Tieto rozhodnutia majú posilniť dôveryhodnosť a koherenciu riadenia sveta. Teraz zostáva sledovať, ako bude táto nová architektúra koordinovaná".
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
