Aktuálne správy Späť na správy
Pozoruhodné antické nálezy v Izraeli
Thursday 07 Octtber 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Haifa 7. októbra (TASR) – Vykopávky na severozápade a severovýchode Izraela priniesli nové objavy vzácnych pamiatok, dokladajúcich tamojšiu dobovú helénistickú kultúru.
Oznámili to dva tímy, ktoré viedli v prvom prípade Ayelet Gilboaová z Haifskej univerzity a Ilan Sharon z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a v druhom Arthur Segal a Michael Eisenberg z Haifskej univerzity.
Prvý tím objavil na pobrežnej lokalite Tel Dor medzi Haifou a Tel Avivom bronzový pečatný prsteň s odtlačkom tváre Apollóna, starogréckeho boha slnka. Ležal v odpadovej jame blízko stavieb z helénistického obdobia. Nálezy prsteňov tohto typu sú vzácne. Analýza tváre mladého muža bez brady a s dlhými vlasmi, ozdobeného vavrínovým vencom, potvrdila identifikáciu s Apollónom, bohom slnka, svetla, hudby a spevu. Jemné a umelecky špičkové vypracovanie prsteňa zo 4. či 3. storočia p. n. l. ukazuje, že takéto cenné predmety si v tom čase mohli dovoliť aj obyvatelia provinčných miest, nielen metropol helénistického sveta, ako boli egyptská Alexandria či sýrske Antiochia a Seleukia.
Pri drvivej väčšine drobných umeleckých predmetov z helénistického Blízkeho východu nie je známy nálezový kontext – o to cennejší je tento objav z Tel Doru. Prsteň spočíval neďaleko malého drahokamu s vyrytým obrazom Alexandra Veľkého a nádhernej mozaikovej dlážky, objavených pri skorších vykopávkach. Všetko môže súvisieť s domom, ktorý obýval člen miestnej elity.
Kým spomenuté helénistické metropoly mali väčšinové grécke obyvateľstvo, v Tel Dore to zrejme bolo najmä fénické etnikum. Dór bol dôležitý prístav v rokoch 2000 až 250 p. n. l., v roku 332 p. n. l. cezeň prechádzal Alexander Veľký cestou z Týru do Egypta. Ako stredisko helénistickej kultúry si Dór udržal význam aj po roku 100 p. n. l., keď ho dobyl judejský kráľ Alexander Jannaeus. Vplyv mal aj v neskoršej rímskej ére.
Druhý tím skúmal zrúcaniny mesta Sussita na východnom brehu Galilejského jazera. Hlavné objavy sú dva: nástenná maľba, freska, zobrazujúca Tyché, starogrécku bohyňu šťastnej náhody, a reliéf menády, jednej zo sprievodkýň boha vína Dionýza.
Našli sa v dome, ktorý očividne patril neskorému prívržencovi helénistického panteónu na úsvite byzantínskeho obdobia, keď už sa naplno hlásilo o slovo kresťanstvo, ktoré popieralo a usilovalo sa vyhladiť všetky stopy predchádzajúcich kultov.
Išlo zrejme o popredného mestského činiteľa. Vedci v aktuálnej sezóne vykopávok skúmali okolie vnútorného nádvoria (átria) s malou fontánou v strede. Práve tam našli fresku Tyché, štýlovo z 3. až 4. storočia n. l. a rovnako datovaný reliéf menády. Tieto sprievodkyne Dionýza bývali zobrazované vo vášnivom tanci, pričom držali tzv. thyrsus, symbol sexuality, plodnosti a mužského pohlavného orgánu ako vyjadrenia sexuálneho potešenia. Menáda zo Sussity tomu zodpovedá, vzbudzuje dojem, že práve tancuje.
Architektúra a výzdoba budov v Sussite prekvapujú výstavnosťou, nezvyčajnou na provinčné a v zásade plebejské mesto. Tamojšia elita však na ničom nešetrila. Sussitu vybudovali v 2. storočí p. n. l. seleukovskí vládcovia na vrchole hory východne od Galilejského jazera. Patrila k tzv. Dekapolis, zoskupeniu miest s helénistickou kultúrou a prevažne či sčasti gréckym obyvateľstvom. Sussita prosperovala počas helénistického, rímskeho, byzantínskeho aj islamského (ummájovského) obdobia. Zanikla po silnom zemetrasení v roku 749.
Zdroje: Komuniké University of Haifa zo 16. a 19.9. 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
