Aktuálne správy Späť na správy
M. LAJČÁK: Slováci boli vnímaní ako tí, ktorí zapríčinili rozpad ČSFR
Saturday 02 Octtber 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 2. októbra (TASR) – Za jeden z problémov rodiacej sa slovenskej diplomacie považuje exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák to, že Slováci boli v povrchnom hodnotení vnímaní ako tí, ktorí zapríčinili rozpad federálneho Česko-Slovenska. "Po ďalšie, vznikla tá nešťastná maďarská otázka, ktorá nás sprevádza celé roky. Ešte za bývalého Česko-Slovenska sa začalo hovoriť, že nie je niečo v poriadku," uviedol pre TASR v súvislosti s 20. výročím vytvorenia slovenského ministerstva medzinárodných vzťahov.
Tieto predsudky podľa neho neuľahčovali pôsobenie na medzinárodnom poli. "Plus politická scéna na Slovensku bola veľmi nevyzretá a vtedajší lídri mali viacero vyjadrení, ktoré sa nenosia a narobili SR škodu," poznamenal s tým, že to bolo z neskúsenosti, ale prispievalo to k budovaniu predsudkov.
Vracať sa k otázke rozdelenia spoločného majetku už nemieni, keďže sa domnieva, že po toľkých rokoch to nemá zmysel. "Bolo veľa debát o tom, či to bolo spravodlivé. Mám na to svoj názor, ktorým iných ľudí iritujem. Nikdy som sa nechcel púšťať do debát, či nás druhá strana dobehla, lebo ak by to aj tak bolo, tak to bola naša vina, že sme sa nechali. Znamená to, že sme neboli dostatočne dobre pripravení," konštatoval.
Miroslav Lajčák bol jeden z tých, ktorí sa po roku 1993 rozhodli pracovať pre slovenskú diplomaciu. "Mladší ľudia, čo bol aj môj prípad, nemali dilemu. Narodil som sa na Slovensku, mojím rodným jazykom je slovenčina a to, že som pôsobil niekoľko rokov v Prahe, na tom nič nemení. Bolo preto prirodzené, že budem pracovať pre svoj štát,“ objasnil. Mnoho jeho starších kolegov a priateľov, ktorí napriek tomu, že boli Slováci, zostali v českej metropole, keďže tam mali svoje rodiny a zázemie. "Nešlo o ideologické predsudky, ale oni reálne ani inú voľbu nemali," dodal.
Exminister poukázal na to, že úloh po osamostatnení bolo veľmi veľa, keďže každý bol na SR ako na nový štát zvedavý. "A skúseností bolo málo. Ľudia boli hodení do hlbokej vody a museli plávať. Niektorí sa v nej utopili, ale niektorí tú príležitosť využili," ozrejmil situáciu. To, že vtedy dostali obrovskú zodpovednosť a preskočili niekoľko bežných schodíkov, zodpovedá podľa neho otázku, prečo má Slovensko toľko uznávaných a rešpektovaných diplomatov. "Vo veku 31 rokov som sa stal veľvyslancom v Japonsku a bolo mi absolútne jasné, že by sa to v štandardných pomeroch nemohlo stať. Bol rok 1994, pričom som to bral v prvom rade ako záväzok a potrebu dokázať, že spĺňam predpoklady," vysvetlil. Dané obdobie označil za nesmierne zaujímavé, počas ktorého sa dali získať unikátne skúsenosti.
Je presvedčený o tom, že slovenská diplomacia v súčasnosti v žiadnom prípade nezaostáva za inými porovnateľnými krajinami, skôr naopak. Považuje ju za veľmi dynamickú a úspešnú. "Možno je výhodou práve to, že nemá za sebou desaťročia fungovania, a preto je modernejšia," uzavrel Lajčák.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
