Aktuálne správy Späť na správy
Geológia: Pobrežia severnej Aljašky rýchlo eroduje
Tuesday 15 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
San Francisco/Boulder 15. decembra (TASR) – Faktory súčasnej klimatickej zmeny spôsobujú, že na severe Aljašky sa tamojšie arktické Beaufortovo more "zahryzáva" do pevniny tempom vyše desať metrov ročne.
Oznámil to Robert Anderson z Coloradskej univerzity v Boulderi (USA) s kolegami na pravidelnej výročnej konferencii Americkej geofyzikálnej spoločnosti, ktorá sa začala tentoraz v kalifornskom San Franciscu 14. decembra a potrvá do piatku 18. decembra.
Predmetný výskum sa týka oblasti severoaljašského pobrežia približne v polovici vzdialenosti medzi mysom Point Barrow pri meste Barrow, ktorý je najsevernejším bodom USA - leží iba 2078 kilometrov od severného pólu, a známym strediskom ťažby ropy Prudhoe Bay.
Vedci tam zistili eróziu pobrežia o 10 až 15 metrov ročne. V pozadí sú tri faktory: jednak celkový úbytok morskej ľadovej pokrývky, takže more je dlhšiu časť roka bez ľadu, vyššia teplota morskej vody a napokon silnejšie vlnobitie. Všetky tieto faktory súvisia s aktuálnou klimatickou zmenou v podobe globálneho otepľovania.
Erózia zasahuje v priemere iba čosi vyše 3,5 metra vysoké kolmé pobrežné útesy, tvorené zamrznutými blokmi naplavenín a rašeliny. Tie majú tvar polygónu s priemerom 21 až 33 metrov. Obsahujú 50 až 80 percent ľadu. Vertikálne ich akoby klinmi rozráža presakujúca voda z letného topenia na povrchu, ktorá v zime zmrzne, takže zväčší svoj objem.
Na povrchu tým pozdĺž strán polygónov vznikajú mierne vyvýšeniny, ktoré v lete ohraničujú jazierka, hojne navštevované sťahovavými vtákmi.
Bloky najbližšie k moru počas letných mesiacov "zmýva" do Beaufortovho mora kombinácia bičovania čoraz silnejšími vlnami, zvlášť búrkovými, a nahlodávania ich základne a stien stálym účinkom teplejšej vody, dosahujúcej čoraz vyššie. Bezprostrednou príčinou všetkých javov je väčšia vzdialenosť okraja celoročnej ľadovej pokrývky od pobrežia.
V takej situácii prúdy z Beaufortovho a Čukotského mora prinášajú k pobrežiu severnej Aljašky teplejšiu vodu. V lete 2007, keď bol zaznamenaný najväčší sezónny úbytok arktického ľadu, tam mala voda na plytčinách vyššiu teplotu ako vzduch.
Arktická letná morská ľadová pokrývka sa v ostatnom čase zmenšuje tempom o 11,2 percenta za desaťročie. Navyše iba z 19 percent ju tvorí viac ako dvojročný ľad, čo kontrastuje s priemerom 48 percent za obdobie rokov 1981-2000.
Hneď ako z útesov odpadnú spomenuté bloky, morská voda ich následne roztopí za niekoľko dní. Čiastočky naplavenín a rašeliny odnesie spätné prúdenie ďalej od pobrežia.
Vedci využili aj snímkovanie útesov v šesťhodinových intervaloch líniou kamier, aké bežne využívajú výskumníci divej zveri, a podmorské bóje na meranie vlnobitia. Erózne pomery inde na severoaljašskom pobreží sú podľa nich podobné ako v skúmanej oblasti.
"V súčasnosti sme svedkami súhrnných účinkov akéhosi trojúderu. Keďže arktická letná ľadová pokrývka sa ďalej zmenšuje a teploty vzduchu i morskej vody tam ďalej rastú, skutočne niet výhľadu, že by sa tento proces skončil," povedal Robert Anderson.
Zdroj: Komuniké University of Colorado at Boulder zo 14. 12. 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
