Aktuálne správy Späť na správy
Louis Pasteur pracoval do konca života, zomrel ako 72-ročný
Sunday 26 September 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Paríž 26. septembra (TASR) Pred 115 rokmi, 28. septembra 1895, zomrel Louis Pasteur, významný vedec 19. storočia.
Známy je ako jeden zo zakladateľov stereochémie (nauky o usporiadaní atómov a atómových skupín v molekulách zlúčenín) a ako autor základných objavov v mikrobiológii a imunológii. Vynašiel pasterizáciu, spôsob konzervovania kvapalín ich zohriatim na určitú teplotu, aby sa usmrtili mikroorganizmy. Objasnil fermentačný (kvasný) proces, vynašiel vakcínu proti besnote a objavil princíp profylaxie proti baktériám.
Louis Pasteur sa narodil 27. decembra 1822 v Dôle. Titul doktora vied z chémie a fyziky získal na École Normale Supérieure, významnom parížskom učiteľskom ústave, a stal sa profesorom chémie na univerzite v Štrasburgu.
Do vedeckého povedomia sa prvýkrát významne zapísal svojimi výskumami a objavmi na poli kryštalografie. Podarilo sa mu stanoviť princípy závislosti medzi molekulárnou stavbou látky a jej kryštalickou mriežkou, čím objasnil princíp polarizácie svetla.
Od roku 1854 bol Pasteur dekanom novej prírodovedeckej fakulty na univerzite v Lille a v roku 1857 ho vymenovali za riaditeľa prírodovedeckých štúdií na École Normale Supérieure.
V tomto období robil pokusy na poli kvasných procesov. Dokázal, že ich príčinou a pôvodcom sú špecifické druhy mikroorganizmov. Okrem iného objavil existenciu anaeróbnych baktérií (baktérií žijúcich bez prístupu vzduchu či kyslíka) a v nadväznosti na to urobil tepelnú sterilizáciu potravinárskych produktov.
Mnoho rokov vedeckého života venoval Louis Pasteur výskumu nebezpečných infekčných chorôb a ich prevencii. Ako prvý vytvoril vakcínu proti nejakej chorobe z pôvodcu choroby samého. Dokázal, že infekcia organizmu oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov nespôsobí smrť, ale vyvoláva odolnosť proti príslušnému ochoreniu tým, že organizmus si vytvára protilátky. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám.
V roku 1885 po predchádzajúcich pokusoch na psoch a údajne aj na sebe po prvý raz realizoval očkovanie proti besnote a zachránil tak život deväťročnému chlapcovi, ktorého pohrýzol besný pes. Jeho postup výroby vakcíny vysušením králičej miechy sa všeobecne používal až do konca 50. rokov 20. storočia. Pasteur má zásluhu nielen na objave liečby besnoty a iných vážnych chorôb, ale i na vzniku nového lekárskeho odboru – imunológie.
V roku 1888 založil v Paríži Pasteurov inštitút, ktorý dodnes predstavuje jeden z vrcholov mikrobiologického výskumu. Bol jeho riaditeľom a napriek čiastočnému ochrnutiu po záchvate mŕtvice, inštitút viedol až do svojej smrti a vyškolil desiatky svetoznámych vedcov.
Louis Pasteur bol členom Francúzskej akadémie, členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti a ďalších zahraničných akadémií vied.
Zdroje:
100 nejslavnějších vědců; preklad z encyklopédie Encyclopaedia Britannica, Brno 2009
Encyklopedie osobností Evropy, Praha 1993
chor dem
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
