Aktuálne správy Späť na správy

LITERATÚRA: Svoje postavy nechala Agatha Christie vraždiť jedom aj zbraňou

Torquay/Bratislava 13. septembra (TASR) - Slávna britská autorka detektívnych románov Agatha Christie sa narodila pred 120 rokmi 15. septembra 1890 v anglickom v meste Torquay.

Hlavnou postavou jej príbehov sa stal elegantný Belgičan detektív Hercule Poirot, ktorý vystupuje v 33 románoch a v mnohých poviedkach od roku 1920. Okrem Poirota vytvorila aj ďalšiu úspešnú postavu - staršiu dámu s viktoriánskymi spôsobmi, slečnu Jane Marplovú, ktorá bola po prvýkrát predstavená v románe Vražda na fare (The Murder at the Vicarage ) v roku 1931.

Spisovateľka sa stala známou v roku 1926, keď vyšiel román Vražda Rogera Ackroyda (The Murder of Roger Ackroyd). S týmto rokom sa spája aj jej osobná tragédia, zomrela vtedy jej matka, na ktorú bola silno citovo naviazaná a jej prvý manžel Archibald Christie požiadal o rozvod. Agatha Christie v decembri toho roku zmizla. Objavili ju až o niekoľko dní v hoteli zaregistrovanú na meno ženy, ktorá bola dôvodom na rozvod. Túto epizódu, ktorá jej partnerom otriasla, vysvetľovala až do smrti stratou pamäte. Manželia sa rozviedli o dva roky.

V roku 1930 sa Christie vydala za archeológa Maxa Mallowana, ktorý bol o 15 rokov mladší. Ešte pred dovŕšením štyridsiatky teda začala odznova. Do jej života vstúpil Blízky východ a vykopávky. Manželov výskum podporovala nielen finančne, ale na archeologických náleziskách bola neoceniteľným pomocníkom aj jej výnimočná pamäť. Pamätala si tvary hlinených úlomkov a nálezy jej do seba úžasne zapadali. Vykopávky starostlivo triedila a tabuľky zo slonoviny, ktoré pred piatimi tisíckami rokov Babylončania nahádzali do studní, čistila vlastným pleťovým krémom.

Mala so sebou však aj písací stroj, a kým jej manžel sa za dažďa pokúšal na papieri rekonštruovať tvary starovekých náhrdelníkov a hudobných nástrojov, do Agathinho stanu alebo hlinenej chatrče prichádzali múzy s jedovou injekciou alebo dýkou. Každú chvíľu vraj výprave piekla čokoládové torty. Európski pamiatkari chceli pracovať na lokalitách Maxa Mallowana aj preto, že sa tam vždy dobre varilo.

Agatha Christie napísala počas svojho života množstvo napínavých poviedok a románov. Jej literárnym dielom sa ako červená niť tiahnu v prvom rade vraždy. Pri svojej nekalej činnosti siahajú postavy z jej kníh a poviedok veľmi často po morfíne, strychníne či kyanovodíku. Autorka neponúka čitateľovi len napínavú zápletku, ale aj vynikajúce vedomosti z toxikológie. Jej postavy umierajú aj v dôsledku podania nikotínu a tália. Pôsobenie týchto jedov je v jej dielach opísané s absolútnou presnosťou a bez jedinej odbornej chybičky. V mladom veku totiž tvorkyňa nezabudnuteľnej slečny Marplovej a detektíva Hercula Poirota pracovala v lekárni. Keďže práca ju veľmi zaujímala, snažila sa o jednotlivých substanciách, uložených vzadu na policiach dozvedieť čo najviac.

Z jej kníh sa predalo vyše dvoch biliónov výtlačkov. Aj filmové verzie jej príbehov, najmä Smrť na Níle (Death on the Nile, 1937) a Vražda v Orient exprese (Murder on the Orient Express, 1934) sa zaradili medzi klasiku.

Absolútnym rekordérom vo všetkých divadelných žánroch je však divadelná hra Agathy Christie Pasca na myši (The Mousetrap, 1952) na motívy kriminálnej rozhlasovej hry Tri slepé myši (Three Blind Mice), ktorá sa hrá v londýnskom St. Martin's Theatre od roku 1952. Autorské práva na uvádzanie hry darovala Agatha Christie svojmu vnukovi Mathewovi Prichardovi k jeho deviatym narodeninám. Pasca na myši bola preložená do 23 jazykov a uvedená vo viac ako 40 krajinách sveta. Doteraz sa však na motívy tejto hry nenakrútil film, ktorý by bol bezpochyby trhákom. Kúpna zmluva autorských práv na jej divadelné uvedenie totiž obsahuje klauzulu, podľa ktorej z hry nemožno urobiť film, kým sa hrá na divadelných doskách.

Svojho detektíva Poirota nechala Agatha Chritstie zomrieť rok pred vlastnou smrťou. Stal sa jedinou fiktívnou postavou, ktorá mala nekrológ na prvej stránke denníka New York Times.

Autobiografia Agathy Christie (Autobiography, 1977) vyšla až po jej smrti. Spisovateľka zomrela 12. januára 1976.

zdroje: www.information-britain.co.uk, www.britannica.com

Späť na správy