Aktuálne správy Späť na správy
S.ABRAHÁM: Niektoré referendové otázky sú nezmyselné,ostatné má vláda v programe
Sunday 12 September 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 12. septembra (TASR) - Hlavnou úlohou referenda bola mobilizácia voličov Slobody a Solidarity (SaS) pred voľbami, účasťou tejto strany vo vláde stratilo zmysel. "Referendum má niekoľko nezmyselných otázok a ostatné sú súčasťou vládneho programu," povedal pre TASR politológ Samuel Abrahám.
"To, že petíciu priniesli prezidentovi tesne pred voľbami, malo zdôrazniť túto mobilizačnú funkciu. Ale tým pádom sa referendum muselo vyhlásiť," upozornil Abrahám s tým, že po odovzdaní petičných hárkov už SaS nemala možnosť proces vedúci k referendu zastaviť a to ani potom, ako sa stala súčasťou vlády.
Dodal, že prezident Ivan Gašparovič mohol nechať referendum preskúmať Ústavným súdom SR a v prípade, že by nebolo v rozpore s ústavou, ho mohol vypísať na deň komunálnych volieb. V tomto termíne by pravdepodobne bola vyššia volebná účasť a ušetrila by sa aj časť nákladov. "S takou 'škodoradosťou' im to nechal vyžrať a vypísal referendum, dal to na nezmyselný dátum a každý vie, že to budú nezmyselne vyhodené peniaze na zbytočnú akciu," zhrnul Abrahám.
Politológ neočakáva výrazné politické konzekvencie plebiscitu, hoci SaS si bude musieť vypočuť určitú kritiku. "Deň po referende, ktoré pravdepodobne nebude platné, sa tým už nikto nebude zaoberať. Každý bude rád, že sa na to zabudlo a pôjde sa ďalej," povedal. Druhá vec je, či sa niektorá z politických strán nepokúsi vniesť do diskusie otázku okolo uzákonenia referenda na Slovensku systémovým spôsobom. "Aj v takom prípade pochybujem, že by to dotiahli až do konca," uzavrel Abrahám.
"Faktom je, že niektoré témy referenda, ako je napríklad poslanecká imunita, majú podporu u voličov," pripomenul politológ Juraj Marušiak. "Je však pomerne škandalózny prístup strany, ktorá referendum iniciovala. Nevenuje podstatnejšiu pozornosť referendovej kampani, dokonca nenominovala svojich ľudí do časti referendových komisií," dodal politológ, ktorý neočakáva úspech referenda. Upozornil, že ak referendum iniciuje jediná politická strana, ostatné - a to ani ostatné strany vládnej koalície - nemajú motiváciu sa v tomto plebiscite výraznejšie angažovať. Navyše, množstvo rôznorodých referendových otázok síce na jednej strane uľahčilo SaS vyzbierať potrebný počet podpisov, teraz však robí hlasovanie neprehľadným a ešte znižuje šancu na dobrú volebnú účasť.
Podobne ako Abrahám, ani Marušiak neočakáva výrazné politické dôsledky referenda. "Väčšina referend na Slovensku išla do stratena, po niekoľkých týždňoch ich jednoducho prevrstvili iné udalosti a zabudlo sa na ne," uzavrel.
Na Slovensku sa od roku 1993 uskutočnilo šesť všeľudových hlasovaní, platné bolo iba jedno - referendum o vstupe SR do EÚ v roku 2003. Podľa Ústavy SR sú výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov hlasovania.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
