Aktuálne správy Späť na správy
Paleontológia: Jaskynné medvede zrejme postupne vyhubili naši predkovia
Friday 27 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
La Coruńa 27. augusta (TASR) – Z analýzy DNA vymretých jaskynných medveďov vyplýva, že ich populácie sa začali geneticky ochudobňovať s príchodom anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens. Napokon tieto obrovské tvory zmizli z evolučnej scény.
V časopise Molecular Biology and Evolution to oznámil dvanásťčlenný medzinárodný tím na čele s Mathiasom Stillerom z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko). Skúmali mitochondriálnu DNA (mtDNA) 17 jaskynných medveďov (Ursus spelaeus). Výsledky porovnali s mtDNA dnešných hnedých medveďov (Ursus arctos).
"Úpadok genetickej rozmanitosti jaskynných medveďov sa začal pred približne 50.000 rokmi, oveľa skôr, ako sa dosiaľ predpokladalo. V dobe, keď neprebiehala nijaká výrazná klimatická zmena, no ktorá sa zhoduje so začiatkom ľudskej expanzie," povedala členka tímu Aurora Grandalová-D'Angladeová z univerzity v La Coruni.
Jaskynné medvede v Európe vymreli pred približne 24.000 rokmi, miestne sa udržali zopár tisícročí dlhšie. Podľa vedcov to bol výsledok čoraz intenzívnejšieho súperenia s ľuďmi o územie, potravu, skalné úkryty, ako aj lovu medveďov, hoci tieto cca 500-kilogramové zvieratá (no prevažne bylinožravé) iste nebývali ľahkou korisťou.
Vzorky mtDNA jaskynných medveďov pochádzajú z kostí starých 24.000-60.000 rokov, ktoré sa našli na Sibíri, Ukrajine, v strednej Európe a na severozápade Iberského polostrova, v Galícii, ktorá patrila k miestam, kde sa tieto tvory udržali najdlhšie.
Porovnanie s mtDNA dnešných i pravekých hnedých medveďov z kostí starých až 80.000 rokov prinieslo odpoveď na otázku, prečo jaskynné vymreli a hnedé nie. Zhoršené ekologické podmienky počas maxima poslednej doby ľadovej boli pre jaskynné medvede iba akousi ranou z milosti. Ako druh ich postihol pomerne rýchly úpadok už dávno predtým.
Hnedým medveďom sa to nestalo z jednoduchej príčiny – v súvislosti s úkrytmi a miestami pre zimný spánok a odchov mláďat nezáviseli toľko na jaskyniach.
Konečné vymretie jaskynných medveďov sa síce časovo zhoduje s maximálnym ochladením klímy v závere poslednej ľadovej doby pred 25.000 až 18.000 rokmi, no tieto tvory prežili bez úhony viacero ľadových dôb. To isté platí aj o iných veľkých cicavcoch neskorého praveku, ako mamutoch. V druhej polovici poslednej ľadovej doby sa však na území ich výskytu jedna vec zmenila – prišiel Homo sapiens s pokročilejšími zbraňami a metódami lovu.
Zdroj: Komuniké FECYT – Spanish Foundation for Science and Technology z 24. 8. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
