Aktuálne správy Späť na správy
Technológie: Robot s kyvadlových chvostom sa šplhá po stenách
Thursday 12 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Salt Lake City 12. augusta (TASR) – Nové neveľké robotické zariadenie dokáže efektívne zdolať dvaapolmetrovú stenu pokrytú krátkovlasým kobercom za zhruba 15 sekúnd.
V časopise Transactions on Mechatronics to oznámil jeho konštruktér William Provancher z Utahskej univerzity v Salt Lake City s dvoma kolegami.
Robota pomenovali ROCR. Prvé „R“ odráža prezývku „rocker“, ostatné písmená sú skratka z Oscillating Climbing Robot (Šplhajúci sa robot s kyvadlom). Má dve ramená s akýmisi pazúrmi, motor a chvost, ktorý sa pohybuje ako kyvadlo na hodinách. Výsledkom je efektívny vertikálny pohyb po pórovitých stenách, ktoré dovoľujú aké-také zachytenie sa.
„Hoci tento robot nakoniec môže byť využitý na kontrolu, údržbu a prieskum, jeho najväčší krátkodobý potenciál pravdepodobne spočíva v tom, že sa stane názornou učebnou pomôckou, alebo naozaj 'cool' hračkou,“ povedal William Provancher.
Pri jeho vývoji však s kolegami seriózne ráta aj s prvými spomenutými účelmi – kontrolou a údržbou vonkajších stien budov, mostov, hrádzí, akumulačných nádrží a zásobníkov, jadrových elektrární a s prieskumom vo vnútri budov, kde napríklad horí. Doterajšie šplhajúce roboty neboli konštruované s ohľadom na efektívnosť pohybu, ale s ohľadom na základnejší cieľ – aby hlavne nespadli. ROCR ako prvý optimálne vyvažuje požiadavky na rýchlosť pohybu, pevné priliehanie k stene a manévrovateľnosť.
Hoci ROCR nie je najrýchlejší, pri skúškach šplhania dosiahol účinnosť 20 percent, čo vyniká v porovnaní s typickou účinnosťou automobilového motora na úrovni 25 percent. Účinnosť robota sa definuje ako pomer práce vykonanej pri šplhaní k spotrebovanej elektrickej energii, ktorú v tomto prípade kvôli zabezpečeniu autonómnosti pohybu dodáva batéria.
Vertikálne sa pohybujúce roboty boli v minulosti vybavené pestrou paletou podsystémov, ktoré im zabezpečovali lipnutie k stene. Išlo o suché „zipsy“, mikrotŕne, väčšie tŕne a „pazúry“, aké má aj ROCR, prísavky, magnety a ich kombinácie. S postupom času však vystúpila do popredia práve požiadavka na efektívnosť pohybu, zabezpečujúcu maximálnu všestrannosť a čo najdlhšie autonómne pôsobenie robota.
ROCR sa striedavo jedným „pazúrom“ pridŕža steny a druhým hýbe počas kyvu chvosta, na ktorého konci plní úlohu závažia batéria – tým sa posúva ťažisko, čo dvíha voľný pazúr, ktorý sa napokon zachytí vyššie na stene. Pri výkyve chvosta do opačného smeru sa to isté zopakuje s druhým „pazúrom“. ROCR autonómne riadi mikropočítač s pripojenými senzormi.
„ROCR spĺňa cieľ čo najvyššej účinnosti konštrukciou, ktorá napodobňuje prírodu aj iné ľudské výtvory, konkrétne pohyb gibonov, rúčkujúcich z konára na konár v korunách stromov, a kyvadlové hodiny,“ povedal William Provancher.
Zdroj: Komuniké University of Utah zo 4.8.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
