Aktuálne správy Späť na správy
Paleoantropológia: Našli sa stopy „prvej večere“
Thursday 12 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Lipsko/Addis Abeba 12. augusta (TASR) – Predkovia ľudí používali kamenné nástroje a jedli mäso už pred 3,4 miliónmi rokov, o 800.000 rokov skôr, ako sa myslelo.
V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil osemčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Shannon McPherron z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku a Zeresenay Alemseged z Kalifornskej akadémie vied v San Franciscu.
V Dikike, ktorá leží v Afarskej oblasti na severe strednej Etiópie, našli fosílne kosti zvierat, veľkých cicavcov, ktoré nesú nepochybné znaky po kamenných nástrojoch. Jednak zárezy, jednak stopy po úderoch, ktorých účelom bolo kosti rozbiť, aby sa bolo možné dostať ku špiku. Predmetné vrstvy boli datované do doby pred 3,39 miliónmi rokov.
Kosti sa našli iba 200 metrov od miesta, kde tím Zeresenaya Alemsegeda v roku 2000 objavil dosiaľ najúplnejšiu kostru ľudského predka. Dostala meno Selam a prezývku „Lucyina dcéra“, lebo išlo o dievčatko z druhu Australopithecus afarensis, do ktorého patrila aj slávna Lucy. Selam žila pred približne 3,3 miliónmi rokov.
Australopitekovia sú podľa odborného konsenzu tvorovia na ľudskej línii, ktorí žili pred približne 5,5 až 1 miliónom rokov. Pohybovali sa vzpriamene a mali už mnoho ľudských znakov, napríklad na chrupe, avšak mozgovú kapacitu stále bližšiu šimpanzom. Dosiaľ najstaršie stopy porcovania zvieracej koristi ľudskými predkami sa našli tiež v Etiópii, v Bouri. Majú približne 2,5 milióna rokov. Najstaršie známe kamenné nástroje, zhruba z tej istej doby, pochádzajú do tretice z Etópie, z Gony. Nálezy v Bouri a v Gone nesprevádzali kosti praľudí. V blízkom Hadare však vedci objavili hornú čeľusť skorého príslušníka nášho rodu Homo, datovanú do doby pred 2,4 miliónmi rokov.
„Tento objav dramaticky posúva známy časový rámec správania, ktoré celkom zmenili pravidlá hry, platné pre našich predkov. Používanie nástrojov zásadne ovplyvnilo spôsob, akým naši skorí predkovia interagovali s prírodou, čo im dovolilo konzumovať nové typy potravy a využívať nové územia. Viedlo to tiež k výrobe nástrojov, čo bol kriticky dôležitý krok na našej evolučnej ceste, ktorý napokon umožnil zrod takých rozvinutých technológií, ako predstavujú lietadlá, MRI a iPhone,“ povedal Zeresenay Alemseged. Stopy na kostiach v Dikike očividne zanechal príslušník druhu Australopithecus afarensis, lebo v tom čase na tomto mieste Afriky nežil nijaký iný tvor z ľudskej línie.
„Teraz si po prvý raz môžeme predstaviť Lucy, ako kráča s kamenným nástrojom v ruke a obzerá sa po zdroji mäsa. Nástrojom mohla rýchlo odrezať mäso od kostí a kosti rozbiť kvôli špiku. Takto sa lákavým zdrojom potravy stali aj zvieratá ulovené šelmami. Podobné správanie nás vyslalo cestou, ktorá neskôr viedla k dvom definičným znakom nášho druhu, mäsožravosti a výrobe a používaniu nástrojov,“ povedal Shannon McPherron.
Kosti z Dikiky patrili cicavcom. V jednom prípade išlo o úlomok rebra zvieraťa veľkého asi ako krava, v druhom o úlomok stehnovej kosti zvieraťa veľkého asi ako koza. Obidve kosti nesú znaky zárezov, zoškrabovania a rozbíjania, ktoré vznikli pred ich sfosílnením. Znaky morfologicky zodpovedajú práve použitiu kamenných nástrojov, nie stopám po zuboch šeliem. V jednom záreze dokonca zostal malý kúsok kameňa.
Zdroje: Nature z 12.8.2010; Komuniké California Academy of Sciences a Max Planck Society, obe z 11.8.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
