Aktuálne správy Späť na správy
Brusel a Rabat majú vlastný pohľad na imigračnú politiku
Wednesday 11 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Brusel/Rabat/Bratislava 11. augusta (TASR) - Imigrácia sa stala vážnym problémom nielen pre Európsku úniu (EÚ), ale aj pre Maroko. Kráľovstvo na severe Afriky sa dostalo do situácie, keď sa v ňom uplatňuje stacionárna imigrácia, povedal riaditeľ sekcie pre európske záležitosti na Ministerstve zahraničných vecí a spolupráce (MZVS) v Rabate Nabil Adhgoughi.
"V súčasnosti neexistuje rámec ochrany napríklad pre žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov, či už legálnych alebo ilegálnych. Zákon v súčasnosti predpokladá vždy tresty za ilegálny vstup, pobyt alebo opustenie územia krajiny," uviedla v Bruseli koordinátorka projektov z Európsko-Stredomorskej siete na dohľad nad dodržiavaním ľudských práv (Euro-Mediterranean Human Rights Network) Émilie Dromzéeová.
Pokiaľ ide o žiadateľov o azyl, situácia je taká, že UNHCR uznalo za utečencov 800 ľudí, ktorí doteraz nemajú povolenie na pobyt od marockých úradov, čo utečencov dostáva do ťažkej situácie v konkrétnom živote, napríklad v prístupe na pracovný trh. "Takže v tomto rámci sieť žiada pozastavenie readmisnej dohody medzi EÚ a Marokom, lebo v súčasnosti niet nijakej záruky, že základné práva týchto osôb – migrantov, žiadateľov o azyl, utečencov – sa budú dodržiavať v rámci dotyčnej dohody," zdôraznila Dromzéeová.
Predstaviteľ MZVS v spojitosti s readmisnou dohodou a ilegálnou imigráciou podčiarkol, že problém imigrácie v jeho globálnej podobe nebude vedieť osamotene vyriešiť nijaká krajina. Problematika ilegálnej imigrácie je spoločná zodpovednosť na rovnakej úrovni medzi krajinami, z ktorých ľudia odchádzajú, a tranzitnými. Takto sa Maroko usiluje pracovať od júla 2006, keď MZVS zorganizovalo prvýkrát konferenciu s účasťou zástupcov z krajín, z ktorých imigranti odchádzajú, tranzitných i cieľových štátov a schválili dokument - Rabatský akčný plán. Druhá konferencia rovnakého zamerania sa konala v októbri 2008 v Paríži. Účinné odstraňovanie ilegálnej imigrácie sa bude môcť vykonávať spoluprácou všetkých, ktorých sa problém týka, teda v súčinnosti krajiny pôvodu, tranzitnej a cieľovej.
Nabil Adhgoughi ďalej konštatoval, že z pohľadu migračnej otázky je Maroko stále viac migračnou krajinou, cez päť trás prevádzači pašujú ľudí zo subsaharskej Afriky, či dokonca z Ázie do európskych štátov. "Vypracovali sme a zaviedli do praxe rozhodnú a dôveryhodnú národnú stratégiu boja proti ilegálnej migrácii. Maroko je jedinou krajinou na svete, ktorá vybudovala kontrolný systém – pozostáva z 11.000 mužov rozmiestnených pozdĺž pobrežia na miestach, cez ktoré prevádzači pašovali ilegálnych migrantov do južného Španielska alebo na Kanárske ostrovy," vyhlásil Adhgoughi. Podľa jeho slov sa stratégia ukázala ako veľmi účinná, čo potvrdzujú aj štatistiky uverejňované v Španielsku. Obe kráľovstvá intenzívne spolupracujú v danej problematike, prúd imigrantov sa znížil o 60 percent, vyzdvihol Adhgoughi.
"Aj v EÚ sa musí viesť diskusia o tomto jave na rôznych úrovniach i s krajinami, ktorých sa jav týka. Maroko je v tomto len jedným ohnivkom v celej reťazi," podčiarkol.
Kráľovstvo na severe Afriky od EÚ v otázke riešenia imigračnej problematiky očakáva implementáciu Rabatskej i Parížskej dohody. Ďalej očakáva, že EÚ začne seriózne pracovať s krajinami, odkiaľ imigranti odchádzajú. Rabat rovnako dúfa, že politika EÚ v danej oblasti bude čitateľnejšia, lebo niektoré členské štáty únie proti ilegálnej imigrácii pracujú, kým iné sa odvolávajú na Brusel. Maroko sa dostáva do situácie, keď sa v ňom uplatňuje stacionárna imigrácia. Čoraz viac ľudí zo subsaharskej Afriky, ktorým sľúbili európske eldorádo, dočasne žije v Maroku s nádejou, že sa im raz podarí dostať do Európy, konštatoval predstaviteľ MZVS.
Podľa štatistík sa každý rok chce zo subsaharskej Afriky do EÚ dostať 500.000 osôb piatimi koridormi. Ten cez Kanárske ostrovy Rabat obmedzil.
Problematika imigrácie sa stala jednou z tém v programe prezentácie Európskej susedskej politiky. V júni ju zorganizovalo Európske centrum žurnalistiky s podporou Európskej komisie. EÚ prišla s Európskou susedskou politikou v roku 2004 po rozsiahlom rozšírení únie, keď do nej vstúpilo aj Slovensko, aby na jej hraniciach nevznikali nové deliace čiary. V Európskej susedskej politike únia konkrétne definuje spôsob, ako bude so susedmi užšie spolupracovať a navrhuje im to. Ide o tieto štáty na juh a na východ od EÚ: Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbyu, Moldavsko, Maroko, Palestínsku samosprávu, Sýriu, Tunisko a Ukrajinu.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
