Aktuálne správy Späť na správy
NRSR: Zúženie imunity poslancov a sudcov prešlo do druhého čítania
Wednesday 11 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 11. augusta (TASR) - Zmena Ústavy SR a s tým súvisiaca novelizácia trestného poriadku, ktoré zužujú imunitu poslancov Národnej rady SR a sudcov, dnes prešla do druhého čítania. Zmenu Ústavy SR podporilo 81 poslancov z 144 prítomných, novelu Trestného zákona 80 zo 144.
Zmenu najvyššieho zákona štátu podporili okrem koalície aj Anna Belousovová a Igor Štefanov (obaja SNS), pri Trestnom poriadku zahlasovala kladne opäť Belousovová.
Smer-SD neuspel so svojím procedurálnym návrhom, aby sa o tejto problematike hovorilo až na septembrovej schôdzi. Pavol Paška (Smer-SD) túto ambíciu odôvodňoval tým, že kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) vypracoval legislatívne zmeny ešte predtým, ako mal vyslovenú dôveru parlamentu a na takýto krok teda nemal právo. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) ho však upozornil, že toto tvrdenie nemá nikde v Ústave SR oporu.
Ak oba návrhy prejdú, poslancom sa zúži imunita iba na hlasovanie a na výroky prednesené v parlamente. Oklieštenie imunity sa dotkne aj sudcov, ktorým sa ponechá len na ich rozhodovaciu činnosť. Po novom by nemal byť potrebný ani súhlas pléna na trestné stíhanie poslancov. Naďalej zostáva zakotvenie potreby súhlasu NR SR, respektíve ústavného súdu na vzatie poslanca, respektíve sudcu a generálneho prokurátora SR do väzby.
"Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje," konštatovala v dôvodovej správe premiérka. Nemôže preto podľa nej chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním, ktoré nesúvisí s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou. "Takto sa lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci, pričom navrhovaná úprava bude aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín."
Naďalej by malo platiť pravidlo, že ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán musí tento fakt ihneď oznámiť predsedovi NR SR a po novom aj predsedovi parlamentného mandátového a imunitného výboru. Zároveň sa ustanovuje, že poslanca možno vziať do väzby len po tom, čo k tomuto dá predbežný súhlas mandátový a imunitný výbor. Tento predbežný súhlas musí schváliť NR SR na svojej najbližšej schôdzi. Ak sa tak neudeje, poslanec musí byť prepustený na slobodu.
Jeden z novo koncipovaných článkov Ústavy SR zakotvuje zásadu, že sudcu ústavného súdu nemožno stíhať za jeho rozhodovanie. "Pozícia sudcov ústavného i všeobecných súdov ohľadne imunity bude obdobná ako u poslancov – odbúrava sa potreba súhlasu s trestným stíhaním a súhlasné stanovisko ústavného súdu sa bude vyžadovať len u vzatia do väzby sudcov ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora," ozrejmuje sa v materiáli.
Podľa premiérky sa tak aj u tejto kategórie ústavných činiteľov rovnako ako u poslancov dosiahne stav, že ich eventuálne trestné stíhanie bude podobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní bez akýchkoľvek možností ovplyvňovať ich rozhodnutie zvonku. Obdobne ako u poslancov, aj tu sa zakotvuje oznamovacia povinnosť príslušných orgánov v súvislosti s pristihnutím a zadržaním pri trestnom čine.
Zmeny, ktoré ústavný zákon prináša, by v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a podpise prezidenta mali začať platiť od 1. novembra tohto roku. Na ich schválenie v parlamente však bude koalícia potrebovať aj podporu z radov opozície, keďže disponuje iba 79 hlasmi. Na schválenie ústavného zákona je potrebná podpora 90 poslancov.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
