Aktuálne správy Späť na správy
Memento Hirošimy v OSN: Jadrové zbrane by mali ísť do dôchodku - FÍČER
Tuesday 10 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Viedeň 10. augusta (TASR) – Nastal čas, aby atómové zbrane išli do dôchodku, povedal Klaus Renoldner, predseda mierového výboru mimovládnych organizácií vo Viedni na pondelkovom spomienkovom akte pri príležitosti 65. výročia zhodenia atómovej bomby na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.
Japonsko je jedinou krajinou, ktorá takto trpela, pripomenul svetu japonský veľvyslanec pri OSN vo Viedni Takeši Nakane a zdôraznil, že cítia zodpovednosť, aby memento jadrovej hrôzy odovzdávali z generácie na generáciu.
V tejto súvislosti Nakane vyzdvihol význam viedenského sídla Spojených národov, kde majú svoju centrálu Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu (MAAE) a Prípravná komisia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO).
"Verím celým srdcom, že tie hrôzostrašné zbrane musia byť zničené," povedal vo videoposolstve šéf MAAE Jukija Amano. Japonský diplomat pozná z prvej ruky tému, ktorá hlbokými jazvami navždy poznačila jeho rodnú krajinu. Zdôraznil, že za jeden zo svojich záväzkov na čele atómovej organizácie OSN považuje vytváranie bezjadrových zón.
Bezjadrové zóny, oázy pokoja. Oblaky nádeje na atómovej oblohe sveta. "Musíme si byť istí, že už nikdy neuvidíme ani Hirošimu ani Nagasaki," naliehavo oslovil prítomných diplomatov, hostí a pracovníkov OSN Tibor Tóth, výkonný tajomník CTBTO a dodal veľavravné a jednoduché – nikdy viac.
Japonka v tradičnom odeve prichystala čaj. Naliala ho do typických šálok priamo v improvizovanom čajovom kútiku v Rotunde, obrovskej reprezentačnej hale sídla OSN vo Viedni (VIC). V Rotunde, okrúhlej ako stôl kráľa Artuša či "okrúhle stoly" rokovaní všetkých novodobých politikov, sa rozhostilo ticho.
Japonská ceremónia pitia čaju sa nerobieva len preto, aby ste si uhasili smäd. Je stáročným rituálom, znamením pokoja, poslom harmónie, rešpektovania sa. Dokonca aj samuraji odložili svoje zbrane na prahu čajovej izby. Posolstvo sa nedalo nevidieť, tichá výzva na "odloženie" atómových zbraní bola výrečná i bez slov.
Veľká časť populácie všade vo svete chce, aby bol svet bez jadrových zbraní, rozhovoril sa Renoldner o svojich poznatkoch z práce s verejnosťou a o výsledkoch prieskumov.
"Zo svojej takmer 30-ročnej práce pre mimovládne organizácie poznám aj mnohé frustrácie," povedal skúsený dobrovoľník v rozhovore pre TASR. Ľudia mali neraz pocit, že napriek ich úsiliu veci jednoducho nenapredujú. Poukázal preto na priekopníkov jadrovej fyziky, vedcov, ktorí dvíhali hlas za zákaz jadrových skúšok.
Ako zdôraznil Renoldner, hlasné upozorňovanie musí najprv prichádzať od obyvateľstva, od mimovládnych organizácií, ktoré majú odborníkov v špecifických oblastiach - medzi lekármi, inžiniermi, jadrovými fyzikmi, chemikmi. Tí všetci prinášajú svoju mieru poznatkov, informujú verejnosť. Problémy prenikajú do povedomia ľudí, potom sa stávajú výzvou pre politikov, aby k nim zaujali stanovisko.
"Veľmi dobre to bolo vidieť pri presadení zákazu pozemných mín," vysvetlil obetavý lekár a dodal, že ľudia musia tlačiť na politikov. Ak poznanie o jadrových zbraniach bude rásť, pomaly sa zákazy podarí presadiť, vyjadril svoje presvedčenie Renoldner. Na otázku TASR, či to ešte bude v tomto storočí, odpovedal stručne: "Dúfam!"
Teraz sa veci akoby pohli – o svete bez jadrových zbraní hovoril americký prezident Barack Obama, veľmoci prichádzajú s nápadmi, ako zabrániť šíreniu jadrových zbraní a tomu, aby sa nedostali do nepovolaných rúk teroristov.
Na optimizmus je "určitý dôvod" aj podľa profesora Jiřího Matouška z Masarykovej univerzity v Brne, ktorý bol ako chemický odborník kedysi členom československej delegácie na konferencii o odzbrojení.
Ale dosiahnuť u jadrových zbraní "úplnú nulu", to sa asi v blízkej budúcnosti nedá a je to trošku ilúzia, konštatoval Matoušek. Dodal, že to by jednoducho zrejme nedovolili vojenské kruhy. Najmä v USA, kde je národná obranná stratégia stále založená na princípe jadrového zastrašovania.
Pripomenul, že bývalý Sovietsky zväz za Michaila Gorbačova uplatňoval zásadu, že za žiadnych okolností nepoužije jadrovú zbraň ako prvý. Podľa jeho názoru by bol "obrovský pokrok", keby Spojené štáty prijali takúto doktrínu.
"Počítajú s tým, že to môžu použiť ako prví, že to dokonca môžu použiť ako preventívny úder," povedal na margo americkej politiky Matoušek a dodal, že to považuje "za zvrhlosť".
Podľa jeho slov to ale Barack Obama s jadrovým odzbrojením "určite myslí úprimne". Zároveň však poukázal na kontinuitu vojenskej politiky a myslenia v USA, pretože Obamovým ministrom obrany je republikán.
Na spomienkovom akte v Hirošime sa tohto roku po prvý raz v histórii zúčastnil predstaviteľ USA, veľvyslanec John Roos. Pred 65 rokmi horelo nad Japonskom nebo. Krvavá stopa americkej atómovej bomby páli dodnes.
O 65 rokov neskoršie je nebo nad viedenským sídlom OSN modré a hlboké. Iba kde-tu sa zbierajú búrkové oblaky, nie je to však v žiadnom prípade atómové mračno. Do výšky letia balóny, zaznieva zvon mieru. Tri údery. Znova a znova. Hlas zvona je ako hlas svedomia - nikdy viac, nikdy viac, nikdy viac.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
