Aktuálne správy Späť na správy
Ekológia: Najlepšie viažu uhlík prirodzené lesy
Sunday 08 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Canberra 8. augusta (TASR) – Obnovou poškodených dažďových pralesov sa zachytáva vzdušný oxid uhličitý efektívnejšie ako monokultúrnymi lesnými plantážami.
V júlovom čísle časopisu Ecological Management & Restoration to oznámili John Kanowski z queenslandského oddelenia ochranárskej organizácie Australian Wildlife Conservancy s ústredným sídlom v západoaustrálskom Subiacu a Carla Catterallová z tiež queenslandskej Griffithovej univerzity.
"Krajiny a firmy hľadajú najlacnejšie spôsoby zníženia uhlíkových emisií. Preto sa trhy s kvótami na tieto emisie stali potenciálnym zdrojom financovania obnovy lesov. Jestvuje však obava, že toto financovanie namiesto projektov zalesňovania rozmanitými druhmi stromov podporí monokultúrne plantáže. Rozšírilo sa totiž presvedčenie, že monokultúry zachytávajú z ovzdušia viac uhlíka,“ povedal John Kanowski.
Monokultúrne plantáže ihličnanov sa (nielen) v Austrálii vysádzajú v priemyselnom meradle ako lacný a hojný zdroj dreva a ďalších surovín, napríklad živice. Niektorí ekológovia ich považujú za značne kontroverzné a nazývajú „zelené púšte“. Austrálska vláda ich však najmä na severe krajiny rozsiahle podporuje. Vychádza pri tom z názoru, že tieto plantáže viažu o 40 percent viac vzdušného uhlíka ako tamojšie bežné obnovované lesy.
John Kanowski a Carla Catterallová sa rozhodli preveriť reálny stav vecí. V severovýchodnej Austrálii skúmali tri typy lesníckych projektov. Po prvé, monokultúrne plantáže miestne pôvodných ihličnanov. Po druhé, zmiešané plantáže viacerých druhov stromov. Napokon po tretie, obnovované úseky tvorené pestrou paletou stromov dažďového pralesa.
"Zistili sme, že obnovné vysádzanie viaže výrazne viac uhlíka v nadzemnej biomase ako monokultúrne plantáže pôvodných ihličnanov a vo väčšine prípadov aj viac ako druhovo zmiešané drevárske plantáže. Projekty obnovného zalesňovania sú v porovnaní s monokultúrnymi plantážami hustejšie, zahŕňajú viac veľkých stromov a vysadené stromy majú vyššiu hustotu dreva ako ihličnany na plantážach," povedal John Kanowski.
Tieto výsledky spochybňujú spomenutý názor prijímaný austrálskou vládou. V prípade obnovného zalesňovania navyše nejde iba o krátkodobý efekt – lesy tohto typu viažu podstatne viac uhlíka aj v dlhodobom meradle.
Problém spočíva vo fakte, že obnovné projekty sú finančne náročnejšie ako monokultúrne plantáže, takže im trhy s kvótami na uhlíkové emisie sotva dajú prednosť. Potrebné sú nové metódy a koncepcie obnovného zalesňovania, ktoré popri zabezpečení biotopu pre životné formy dažďového pralesa dokážu nákladovo konkurovať priemyselným monokultúram.
Zdroj: Komuniké Wiley-Blackwell z 30.7.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) žab
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
