Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: Hnedý trpaslík v pevnom objatí slnečnej hviezdy
Monday 02 August 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Tucson 2. augusta (TASR) – Medzinárodný ďalekohľad v Čile objavil veľmi mladého hnedého trpaslíka (teleso medzi planétou a hviezdou), ktorý obieha dosiaľ najbližšie okolo podobne mladej hviezdy slnečného typu.
V časopise Astrophysical Journal Letters to oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedli Beth Billerová a a Michael Liu z Havajskej univerzity v Honolulu a Laird Close z Arizonskej univerzity v Tucsone (obe inštitúcie USA).
Teleso objavili špeciálnym koronografovým zobrazovačom (zatieňuje žiarivé teleso v strede, aby boli vidno menej jasné telesá či javy v susedstve, ako pri pozorovaní výbuchov na okraji Slnka), ktorý zachytáva blízke infračervené žiarenie. Zobrazovač je pripojený k ďalekohľadu Gemini-South s priemerom objektívu 8 metrov na observatóriu v Čile.
Hnedý trpaslík, ktorého objavitelia podľa prijatého odborného úzusu nazvali PZ Tel B, má hmotnosť 36 hmotností Jupitera. Obieha hviezdu PZ v súhvezdí Ďalekohľadu (Telescopii, skrátene Tel), vzdialenú čosi vyše 150 svetelných rokov od Slnka.
O hmotnosť však v jeho prípade až tak nejde – unikátna je vzdialenosť, ktorá ho delí od materskej hviezdy, iba 18 astronomických jednotiek (AU, 1 AU = vzdialenosť Slnko-Zem čiže približne 150 miliónov kilometrov). Dosiaľ známi hnedí trpaslíci, ako aj mimoslnečné planéty (exoplanéty), ktoré sa podarilo priamo zobraziť, obiehajú vo vzdialenostiach nad 50 AU, teda ešte o štvrtinu ďalej ako Pluto okolo Slnka.
PZ Tel B obieha po dosť výstrednej dráhe okolo PZ Tel, ktorá je vlastne akýmsi Slnkom v mladšom vydaní. Podstatne mladšom, približne štyristokrát. Má "iba" 12 miliónov rokov, čo je na hviezdu takého typu naozaj mladý vek (Slnko je vyše 4,5-miliárdročné). Preto v jej sústave zostáva ešte veľa chladného prachu, z ktorého by mohli vznikať planéty.
Vedcov zvlášť zaujíma, či je to vôbec možné v sústave, kde obieha aj hnedý trpaslík – teleso väčšie ako obrovské plynné planéty typu Jupitera, no stále pod spodnou hmotnostnou hranicou hviezdy, takže nesvieti vďaka termojadrovým reakciám v strede, ale zvyškovým žiarením vnútra zohriateho pri jeho vzniku zmršťovaním vplyvom vlastnej tiaže.
Zdroj: Komuniké University of Arizona z 29.7.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) bar
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
