Aktuálne správy Späť na správy
Ekológia: Káva z tieňa zmenšuje záťaž prírody
Friday 30 July 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Ann Arbor 30. júla (TASR) – Na plantážach kávovníkov medzi stromami sa darí pôvodným včelám, ktoré pomáhajú udržiavať genetickú rozmanitosť tropických lesov.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámili Shalene Jhaová z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Christopher Dick z Michiganskej univerzity v Ann Arbor.
Tamojšie včely opeľujú pôvodné stromy na plantážach aj v priľahlých úsekoch lesa, čo zabezpečuje, že tieto stromy, ktoré tak či onak predstavujú už iba zvyškové populácie, nepodľahnú degenerácii v dôsledku kríženia medzi blízko príbuznými jedincami.
„V oblastiach tropického poľnohospodárstva jestvuje obava, že stále rozdrobenejšia krajina spôsobí izoláciu populácií pôvodných rastlín, čo napokon povedie k nižšej genetickej rozmanitosti. Tento výskum však ukázal, že špecializované pôvodné včely pomáhajú zvýšiť plodnosť a genetickú rozmanitosť zvyšujúcich pôvodných stromov, ktoré tak môžu poslúžiť ako rezervoáre pre obnovu lesov v budúcnosti,“ povedal Christopher Dick.
Podľa kvalifikovaného odhadu zaniká každoročne takmer 13 miliónov hektárov tropických lesov. Hlavné dôvody sú klčovanie pre získanie polí a pastvín a ťažba dreva. Kávovníky sa aktuálne pestujú na výmere takmer 11 miliónov hektárov, často hneď vedľa zvyšných úsekov lesa v celom rade biologicky najrozmanitejších oblastí sveta.
Záporný vplyv kávovníkových plantáží na prírodné prostredie sčasti vyrovnáva tradičný spôsob pestovania kávy v tieni pod korunami rôznych lesných stromov, ktoré farmári nechávajú rásť na plantážach. V rámci úsilia o rast výnosov sa však pestovanie stále viac presúva ku „káve zo slnka“, čo znamená čiastočný alebo úplný výrub stromov.
Výskumy však potvrdili, že plantáže „kávy z tieňa“ podporujú biologickú rozmanitosť, lebo predstavujú útočisko pre sťahovavé vtáky, nesťahovavé netopiere a ďalšie všeobecne prospešné živočíchy. Navyše vyžadujú menej hnojív, pesticídov a herbicídov, takže pri stále dostatočných výnosoch podstatne menej zaťažujú životné prostredie.
Shalene Jhaová a Christopher Dick sa zamerali na úlohu pôvodných včiel, opeľujúcich pôvodné stromy na plantážach „kávy z tieňa“ a v okolí na južných vysočinách mexického štátu Chiapas. Tropický les tam pokrýva už iba necelú desatinu krajiny.
Všímali si zvlášť opeľovanie stromu z druhu Miconia affinis, nazývaného aj saquiyac. Je to neveľký strom, patriaci skôr k podrastu. Mnohí farmári ho na plantážach „kávy z tieňa“ tolerujú ako prostriedok proti erózii pôdy. Vedci si ho vybrali kvôli zvláštnej metóde opeľovania, pri ktorej včela vibruje letovými svalmi, aby striasla peľ. Miestne pôvodné včely to zväčša ovládajú, nepôvodné afrikanizované nie, takže možno rozlíšiť ich vplyvy.
Z kombinácie terénnych pozorovaní a genetických analýz semien saquiyacových stromov vyplynulo, že jedince tohto stromu na plantážach „kávy z tieňa“ získavali prostredníctvom včiel peľ z dvojnásobného počtu darcovských stromov ako saquiacové stromy v blízkych zvyškových úsekoch lesa. Viac darcov peľu sa rovná vyššej genetickej rozmanitosti.
Peľ z lesných stromov oplodnil takmer dve tretiny saquiyacových semien zo stromov na plantážach „kávy z tieňa“. Potvrdzuje to úlohu pôvodných včiel ako sprostredkovateľov génového toku medzi zvyškovým lesom a kávovníkovými plantážami a že konkrétne plantáže „kávy z tieňa“ plnia funkciu depozitárov miestnej genetickej rozmanitosti saquiyacových stromov. Ukázalo sa tiež, že pôvodné včely na plantážach „kávy z tieňa“ prenášajú peľ dvakrát ďalej ako v lese – až vyše pol druha kilometra, čo patrí k najdlhším opeľovacím letom zaznamenaným pri pôvodných tropických včelách.
Keďže kávovníkové plantáže zvyčajne končia prevádzku po necelom storočí, plantáže „kávy z tieňa“ s vyššou genetickou rozmanitosťou predstavujú rezervorár pre obnovu uceleného lesa na týchto plochách. To je pádny dôvod pre zachovanie tohto typu pestovania kávy. Pestovanie plodín pod stromami či priamo v lese je rozšírené u domorodcov na Novej Guinei a na menších tichomorských ostrovoch v Melanézii, ako aj v Polynézii. O čosi nižšie výnosy vyvažujú početné ekologické pozitíva a celkove prirodzenejší ráz krajiny.
Zdroj: Komuniké University of Michigan z 26.7.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona