Aktuálne správy Späť na správy
Geológia: Veľké varovanie z malého krátera
Tuesday 27 July 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Siena 27. júla (TASR) – Zachovaný kráter po dopade železného meteoritu v južnom Egypte poskytol mnoho informácií o povahe javu, dobre zdokumentovaného zatiaľ iba na telesách bez atmosféry. Svedčí, že podobné meteority sa v atmosfére nemusia rozpadnúť.
V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to oznámil osemnásťčlenný taliansko-egyptský tím, ktorý viedol Luigi Folco zo Sienskej univerzity.
Na pieskovcovom podloží z treťohôr v púštnej oblasti Východný Uwajnát na juhozápade Egypta objavili dopadový kráter s priemerom približne 45 metrov. Pomenovali ho Kamil (v angl. prepise) po blízkom horskom útvare Džabal Kámil. Pozoruhodné je, že objav vzišiel z počiatočného "diaľkového prieskumu", využívajúceho mapu Google Earth.
Podobné krátery by na Zemi stále mali vznikať zhruba po každých niekoľkých desiatkach rokov. V rámci kráterovej štatistiky našej planéty sú však veľmi vzácne, priemery 15 až 300 metrov má iba niekoľko zo 176 evidovaných s priemermi do 300 kilometrov. Také malé krátery totiž v teréne pomerne rýchlo zahladzuje erózia.
Kráter Kamil má oproti tomu zachovanú tzv. lúčovú štruktúru, známu z krátera Copernicus na Mesiaci, ktorý je však oveľa väčší.
Všeobecne platí, že podobné znaky sa dlhšie zachovajú iba na horninových či ľadových telesách slnečnej sústavy bez atmosféry. Tak či onak, lúče pozkazujú na nevysoký vek krátera. Podľa všetkého je mladší ako 5000 rokov.
Výprava vo februári 2010 podrobne zmerala jeho misovitý tvar s okrajmi vyvýšenými o asi tri metre nad okolitý terén. Hĺbka krátera je 16 metrov, no sčasti ho vypĺňa šesťmetrová vrstva hornín a piesku. Tieto parametre zodpovedajú nárazu železného meteoritu s priemerom 1,3 metra a hmotnosťou približne deväť ton pri rýchlosti 3,5 kilometra za sekundu.
V kráteri a okolo neho sa našlo veľa pri dopade meteoritu roztopenej sklovitej horniny, ktorá poukazuje na nárazové tlaky vyše 60 gigapascalov. A 5178 úlomkov železného meteoritu s celkovou hmotnosťou vyše 1,7 tony. Jednotlivo majú hmotnosť pod 34 kilogramov, iba jeden úlomok je 83-kilogramový. Meteorit takisto dostal meno Kamil.
Meteorit Kamil očividne dopadol prakticky neporušený, v "jednom kuse". Počas preletu atmosférou sa nerozpadol. Z úlomkov vychádza jeho celková hmotnosť päť až desať ton, čo zodpovedá spomenutému odhadu na základe rozmerov krátera. Pred vstupom do atmosféry mal hmotnosť 20 až 40 ton, veľká časť zhorela trením pri prelete vzduchom.
Podľa súčasných geofyzikálnych modelov by sa železné meteority s hmotnosťou pod 3000 ton mali v atmosfére rozpadnúť, čím klesá energia ich nárazu. Telesá, ktoré vyhĺbili krátery Kamil a nedávno objavený Whitecourt (1100-ročný útvar s priemerom 36 metrov v kanadskej provincii Alberta), však naznačujú, že to neplatí pre všetky meteority z tejto hmotnostnej kategórie. Keďže na Zem dopadajú pomerne často, znamenajú tak väčšiu hrozbu.
Zdroj: Science Express z 22. 7. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
