Aktuálne správy Späť na správy
Ekológia: Vznikla prvá globálna mapa výšky lesov
Thursday 22 July 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Greenbelt 22. júla (TASR) – Satelity Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) umožnili zostaviť jedinečnú mapu, ktorá pomôže určiť, koľko uhlíka v sebe viažu svetové lesy a ako rýchlo obieha uhlík cez ekosystémy a naspäť do atmosféry. V časopise Geophysical Research Letters to oznámil Michael Lefsky z Colorado State University vo Fort Collins, ktorý využil údaje zo satelitov ICESat, Terra a Aqua.
Výsledná mapa zobrazuje výšku korún lesných stromoch v odtieňoch zelenej od 0 po 70 metrov. Nejde o jednotlivé stromy či malé skupiny stromov, ale o priemernú výšku úsekov s plochou päť kilometrov štvorcových. Zobrazený odtieň znamená, že najmenej 90 percent stromov v danom úseku je vysokých tak, ako to zodpovedá odtieňu, alebo vyšších.
Najvyššie lesy sa sústreďujú na tichomorskom severozápade Severnej Ameriky a v niektorých oblastiach juhovýchodnej Ázie. Nižšie lesy sú najmä na severe Kanady a Eurázie.
Čo sa týka druhového zloženia stromov, najvyššie sú ihličnaté lesy mierneho pásma, ktoré obsahujú masívne stromy ako duglasky tisolisté, jedľovce kanadské a sekvoje. Ich koruny bežne presahujú 40 metrov. Boreálne (severské) lesy, v ktorých prevládajú smreky, jedle, borovice a smrekovce, sú oproti tomu zvyčajne nižšie ako 20 metrov. Nenarušené tropické dažďové pralesy majú typickú výšku 25 metrov. To isté platí o listnatých lesoch mierneho pásma tvorených dubmi, bukmi a brezami, aké sú bežné v Európe a vo väčšine USA.
Nová mapa má význam pre bilancovanie uhlíka pochádzajúceho z ľudských činností. Ročne sa ho uvoľní sedem miliárd ton, prevažne v podobe oxidu uhličitého. Tri miliardy ton putujú do atmosféry, dve do oceánov a zvyšok sa podľa všetkého uloží prostredníctvom fotosyntézy do biomasy stromov a inej lesnej vegetácie.
Mladé lesy zrejme pohlcujú viac uhlíka ako staré, vlhkejšie viac ako suchšie. Napokon sú tu isté špecifické typy pôdy. Z hľadiska bilancovania antropogénneho uhlíka je však hlavná nadzemná biomasa – a tú práve kvantifikuje nová mapa výšky lesov.
Jej základom sú údaje získané laserovou technológiou LIDAR zo satelitu ICESat, ktorou sa dajú vytvoriť vertikálne rezy znakov zemského povrchu. Družica meria rozdiel medzi návratom svetla odrazeného od terénu a od vrcholov korún stromov. V priebehu sekúnd tak zozbiera obrovské množstvo údajov, čo by pri priamom počítaní stromov a meraní ich kmeňov v teréne trvalo dlhé týždne. Konkrétne predmetná mapa vznikla spracovaním 250 miliónov laserových impulzov vyslaných satelitom počas siedmich rokov.
Údaje LIDAR takto pokryli 2,4 percenta zemského zalesneného povrchu. Michael Lefsky ich potom skombinoval s údajmi z aparatúry MODIS (zobrazovací spektrorádiometer) na satelitoch Terra a Aqua – tá zaberá väčšie plochy, no bez vertikálneho profilu.
Ešte oveľa podrobnejšie údaje tohto typu o výške pozemských lesov prinesie aparatúra LIDAR na palube satelitu NASA DESDynI (Deformation, Ecosystem Structure and Dynamics of Ice čiže Deformácia, ekosystémová štruktúra a dynamika ľadu), ktorého vypustenie sa plánuje na druhú polovicu desaťročia.
Zdroj: Komuniké NASA Goddard Space Flight Center z 20. 7. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
