Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: Vedci objavili hviezdne monštrá
Wednesday 21 July 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Garching 21. júla (TASR) – Údaje z ďalekohľadov na Zemi i na orbite odhalili najmasívnejšie hviezdy. Sú až dvakrát hmotnejšie ako doterajšie rekordné, ktoré definovali aj teoretickú hornú hranicu hviezdnej hmotnosti. Nový rekord je vyše 300 hmotností Slnka.
V článku pre časopis Monthly Notices of the Royal Astronomical Society to oznámil sedemčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Paul Crowther zo Sheffieldskej univerzity (Veľká Británia). Okrem Britov v ňom boli vedci z Nemecka a Malajzie.
Tím použil detektory SINFONI, ISAAC a MAD na VLT (Very Large Telescope, Veľmi veľký ďalekohľad), systéme štyroch ďalekohľadov s priemerom hlavných objektívov 8,2 metrov a menších ďalekohľadov na Európskom južnom observatóriu v Čile. (VLT je v tejto chvíli najvýkonnejší optický astronomický systém na zemskom povrchu.) Údaje z VLT vedci doplnili archívnymi z Hubblovho kozmického ďalekohľadu, spoločného prístroja NASA a ESA (Európska kozmická agentúra) na obežnej dráhe okolo Zeme.
Zamerali sa na dve zoskupenia mladých hviezd, tzv. hviezdokopy, označené ako NGC 3603 a R136. Prvá z nich sa nachádza 22.000 svetelných rokov od Slnka v našej Mliečnej ceste, pričom predstavuje oblasť veľmi intenzívneho utvárania hviezd z medzihviezdneho plynu a prachu. Druhá leží v hmlovine Tarantula, ktorá patrí do nepravidelnej galaxie Veľký Magellanov oblak, vzdialenej od nás približne 165.000 svetelných rokov.
Paul Crowther s kolegami objavil niekoľko hviezd, ktorých povrchová teplota presahuje 40.000 stupňov (vyše sedemkrát horúcejšie ako Slnko), majú niekoľkodesaťnásobne väčší priemer ako Slnko a sú voči nemu aj niekoľkomiliónkrát žiarivejšie.
Hlavný je tu fakt, že podľa porovnania s dobre podloženými modelmi hviezdnej evolúcie mali viaceré z týchto hviezd pri svojom vzniku hmotnosti nad 150 hmotností Slnka. Novou držiteľkou rekordu dosiaľ najmasívnejšej objavenej hviezdy je R136a1 vo hviezdokope R136, ktorá má aktuálne približne 265 hmotností Slnka. Jej "pôrodná hmotnosť" však podľa všetkého dosahovala až priam neuveriteľných 320 hmotností Slnka!
Členovia tímu navyše v hviezdokope NGC 3603 priamo zmerali hmotnosti dvoch zložiek dvojhviezdy A1, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska raz za 3,77 dní. Zložky majú 120 a 92 hmotností Slnka, pri vzniku mali 148 a 106 hmotností Slnka. Týmto spôsobom overili platnosť spomenutých modelov hviezdnej evolúcie. V NGC 3603 mali pri vzniku okolo 150 hmotností Slnka alebo viac hviezdy A1, B a C.
Úbytok hmotnosti od vzniku vyplýva zo skutočnosti, že z povrchov veľmi masívnych hviezd prúdia silné toky častíc, unášané tlakom ich mohutného žiarenia. "Tieto hviezdy sa na rozdiel od ľudí rodia ťažké a s vekom strácajú hmotnosť. Najextrémnejšia z nich, R136a1, je už ako iba čosi vyše jedenmiliónročná v 'strednom veku' a absolvovala takpovediac intenzívny program chudnutia, pri ktorom stratila zhruba pätinu hmotnosti, vyše 50 hmotností Slnka," povedal Paul Crowther.
Ak by R136a1 nahradila Slnko, bola by z nášho pohľadu voči nemu toľkokrát žiarivejšia, ako je Slnko voči Mesiacu v splne. Keďže je oveľa hmotnejšia ako Slnko, obeh Zeme a teda pozemský rok by sa skrátil na tri týždne. Zem by zaplavovala takým silným ultrafialovým žiarením, že by na našej planéte nemohol existovať život.
Podobné hviezdne "ťažké váhy" sú však vo vesmíre mimoriadne vzácne a utvárajú sa výlučne v najhustejších hviezdokopách. V R136 sú iba štyri s hmotnosťami nad 150 hmotností Slnka, no na ich konto ide takmer polovica odtoku častíc a žiarenia tejto hviezdokopy, ktorú dokopy tvorí približne 100.000 hviezd. Samotná R136a1 takto "energizuje" svoje prostredia vyše päťdesiatkrát viac ako masívne hviezdy v hmlovine Orióna, oblasti utvárania podobných hviezd, ktorá leží najbližšie k Zemi.
Paul Crowther s kolegami potvrdil doterajšiu spodnú hmotnostnú hranicu hviezd čosi nad 80 hmotnosťami Jupitera. R136a1 a jej podobné objekty však viac ako zdvojnásobujú doterajšiu hodnotu hornej hranice hviezdnej hmotnosti. R136a1 je nielen najhmotnejšia známa hviezda, ale aj najžiarivejšia – má svietivosť okolo desiatich miliónov svietivostí Slnka.
Zdroj: Komuniké European Southern Observatory z 21.7.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban)
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
