Aktuálne správy Späť na správy
Švédsko: Nobelove ceny si tento rok prevzal rekordný počet päť žien
Thursday 10 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Štokholm 10. decembra (TASR) - Najnovší laureáti Nobelových cien za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a ekonómiu si dnes v Štokholme prevzali prestížne ocenenia z rúk švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva.
Tento rok k laureátom cien dotovaných desiatimi miliónmi švédskych korún (958.000 eur) patrí osem mužov a rekordných päť žien. Celkovo Nobelove ceny od ich prvého udeľovania v roku 1901 dostalo len 40 zástupkýň nežného pohlavia.
Prinášame prehľad tohtoročných ocenených a ich práce:
- Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získali traja americkí vedci Jack Szostak, Elizabeth Blackburnová a Carol Greiderová. Podieľali sa na objavení telomér, zakončení chromozómov, ktoré ich chránia pri delení buniek. Prirodzený rozpad telomér podmieňuje starnutie a rakovinu a práca laureátov podporila vývoj nových terapií.
- O Nobelovu cenu za fyziku sa podelili traja americkí vedci, ktorí vynašli technológiu stojacu za digitálnou fotografiou a pomohli spojiť svet optickými sieťami. Polovicu ceny dostal Charles K. Kao za prelom vo výskume optických vlákien, ktoré sa stali základom moderných komunikačných sietí prenášajúcich telefonáty a internetové údaje po celom svete. Druhú polovicu získali Willard S. Boyle a George E. Smith za vynález polovodičového obrazového snímača CCD, ktorý našiel uplatnenie v digitálnych fotoaparátoch, kamerách a mnohých ďalších prístrojoch.
- Nobelovu cenu za chémiu získali Američania Venkatraman Ramakrishnan a Thomas Steitz, ako aj Izraelčanka Ada Jonathová. Dostali ju za výskum stavby a fungovania ribozómov, v ktorých prebieha syntéza bielkovín. Ich práca bola zásadná pre vedecké pochopenie života a prispela k vývoju antibiotík.
- Nobelovu cenu za literatúru udelili nemeckej autorke rumunského pôvodu Herte Müllerovej za diela o živote v totalitných režimoch za železnou oponou, ako aj problematike národnostných menšín vo východnej Európe.
- Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy, takzvanú Nobelovu cenu za ekonómiu, tento rok získali Elinor Ostromová a Oliver Williamson. Práca oboch laureátov spadá do oblasti teórie riadenia. Ostromová - prvá žena, ktorá dostala túto cenu od jej založenia v roku 1968 - ukázala, akým spôsobom môže zväz vlastníkov efektívne riadiť spoločný majetok. Williamson rozvinul teóriu, ktorá sa pozerá na firmy ako na štruktúry riešenia konfliktov.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
