Aktuálne správy Späť na správy
Paleontológia: V Gabone našli mnohobunkový život z rekordných hlbín času
Saturday 03 July 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Poitiers 3. júla (TASR) – Novoobjavené fosílie zo strednej Afriky predstavujú najstaršie známe mnohobunkovce. Neveľké koloniálne tvory žili pred 2,1 miliardami rokov. V časopise Nature to oznámil 21-členný medzinárodný tím, ktorý viedol Abderrazak El Albani z univerzity vo francúzskom Poitiers. Popri jeho krajanoch boli v tíme ešte vedci zo Švédska, Dánska, Kanady, Nemecka a Belgicka.
Život na Zemi sa dlho vyskytoval iba vo forme jednobunkovcov, mikróbov typu baktérií, archeónov (pripomínajú baktérie, no vo viacerých dôležitých ohľadoch sú iné) a siníc. Prvé priame dôkazy existencie takých mikróbov majú 3,2-3,5 miliárd rokov, nepriame, v podobe chemických stôp, viazaných na život, azda až 3,8 miliardy rokov.
Živočíchy v plnom zmysle tohto slova sa objavili až pred čosi vyše polmiliardou rokov počas tzv. kambrijskej explózie životných foriem, keď na evolučnú scénu vstúpili prakticky všetky dnešné či vymreté veľké skupiny organizmov (kmene).
Mnohobunkovce nepochybne vznikli dávno pred kambrijskou explóziou. Otázkou je, ako dávno. Presnejšie, kedy v proterozoiku, ktoré preklenovalo doby pred 2,5-0,54 miliardami rokov. Niektoré z vtedajších mnohobunkových foriem existujú dodnes, napríklad červené či zelené riasy. No určite nešlo iba o riasy, ako dokladajú znaky v horninách, ktoré možno najlepšie vysvetliť tunelmi či norami červovitých organizmov.
Najstaršie dosiaľ známe možné stopy mnohobunkovcov sa koncentrujú okolo doby pred 1,5 miliardami rokov. Výrazný posun do hlbšej minulosti prináša objav až 12 centimetrov veľkých tvorov v čiernych bridliciach neďaleko mesta Franceville v Gabone.
Röntgenová tomografia odhalila zložitú vnútornú štruktúru týchto fosílií. Analýza hornín potvrdila uhlík biologického pôvodu, ako aj to, že jemnozrnný minerál pyrit, ktorý nahradil väčšinu tkaniva odumretých tvorov, vznikol látkovou výmenou baktérií pri rozklade.
Chemické údaje tiež naznačujú, že tieto gabonské mnohobunkovce žili v plytkom mori s pomerne vysokým obsahom kyslíka vo vode. To zrejme súviselo so samotným zrodom mnohobunkovcov. Väčšie organizmy totiž majú aj väčšie energetické nároky a kyslík je v tomto ohľade veľmi výhodný.
V proterozoiku boli dve obdobia hromadenia kyslíka v atmosfére, a tým aj v moriach a oceánoch: pred 2,45-2,2 miliardami rokov a pred 0,8-0,54 miliardami rokov. Po prvom sa objavili mnohobunkovce, po druhom nastala kambrijská explózia životných foriem. Otázkou zostáva, prečo mnohobunkovcom trvalo tak dlho, kým sa definitívne uchytili. Doterajšie odpovede sa krútia okolo nepriaznivej chémie oceánov, zrejme vplyvom podmorského vulkanizmu, a klimatických výkyvov, vrátane ľadových dôb.
Gabonské fosílie ďalej menia donedávna prevládajúci názor, že život bol počas väčšiny svojej existencie na Zemi výlučne jednobunkový. Fosílie mnohobunkovcov od Franceville totiž svojím vekom zasahujú hlboko do prvej polovice éry pozemského života.
Zdroje:
Nature z 1. 7. 2010
Komuniké Université de Poitiers z 30. 6. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
