Aktuálne správy Späť na správy
Planetológia: Venuša zrejme stratila vodu
Sunday 27 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Paríž/Aussois 26. júna (TASR) – Venuša je celkove Zemi najpodobnejšie planéta slnečnej sústavy. Zrejme aj pôvodným obsahom vody, o ktorú však, aspoň povrchovú a atmosférickú, prakticky všetku prišla.
Problematikou vody na Venuši sa tento týždeň zaoberala konferencia planetológov v známom francúzskom stredisku cestovného ruchu Aussois v Savojských Alpách.
Venuša má priemer 12.104 kilometrov, čo je 95 percent polomeru Zeme. Našej planéte sa približuje aj hmotnosťou (0,81 hmotnosti Zeme) a hustotou 5204 kilogramov na meter kubický. To znamená, že by mala mať kovové jadro, plášť z ťažších hornín a kôru z ľahších.
Venuša obieha okolo Slnka asi v dvoch tretinách vzdialenosti Slnko-Zem raz za necelých 225 pozemských dní. Rotuje však raz za 243 pozemských dní, takže jej deň v zmysle polohy bodu na povrchu voči hviezdam trvá dlhšie ako jej rok. Keďže však rotuje retrográdne (opačným smerom, ako obieha okolo Slnka), jej deň voči Slnku trvá asi 117 pozemských dní.
Venuša nemá nijaký prirodzený satelit. A kým na povrchu Zeme vládnu z pohľadu života priaznivé teplotné, tlakové a chemické podmienky, Venuša pripomína "peklo". Povrchová teplota tam dosahuje 460 stupňov Celzia a tlak 93-násobok pozemského. Hustá atmosféra sa skladá z vyše 96 percent oxidu uhličitého, z vyše troch percent dusíka a z celého radu drobných prímesí. Hrubé oblaky sú z kvapôčok kyseliny sírovej.
Planetológovia vzhľadom na podobnosti predpokladajú, že Venuša a Zem mali na začiatku takmer rovnaký obsah vody. Dnes sú však ich vodné pomery, prinajmenšom na povrchu, veľmi odlišné. Ak by sa pozemské oceány rovnomerne rozliali po celom povrchu Zeme, bola by to vrstva vody hlboká tri kilometre. Na povrchu Venuše dnes nijaká voda nie je a vodná para z atmosféry by ju po skondenzovaní zaliala iba "mlákou" hlbokou tri centimetre.
Predpoklad planetológov o inej vodnej minulosti Venuše potvrdzujú údaje z európskej sondy Venus Express, ktorá pracuje na orbite najbližšej planéty od apríla 2006. Preukázali, že Venuša neustále stráca vodu. Molekuly vodnej pary v ovzduší rozbíja slnečné ultrafialové žiarenie na dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka, ktoré potom unikajú do kozmického priestoru. Pri spätnom prepočte z toho vychádza obrovské množstvo.
Prístroje Venus Express dokázali, že vodíka uniká z atmosféry Venuše zhruba dvakrát viac ako kyslíka (vyjadrené v počte atómov), čo potvrdzuje vodný zdroj. A zistili prebytok ťažkého vodíka, deutéria, vo vrchných vrstvách atmosféry. Deutérium je minoritná zložka vodíka všeobecne a vzhľadom na vyššiu hmotnosť sa viac "drží" planéty – ak je ho teda v atmosfére planéty viac, ako by malo byť, potvrdzuje to únik menej hmotného bežného vodíka.
Z týchto údajov však nevyplýva záver, že Venuša kedysi mala veľké oceány a ponúkala priaznivé prostredie pre vznik života. Väčšina vody bola zrejme atmosférická a navyše vydržala iba pomerne krátke obdobie na úsvite vývoja planéty, keď jej povrchové vrstvy tvorila roztopená magma. Slnečné ultrafialové žiarenie túto vodu rýchlo rozbilo, na povrchu klesla teplota a kôra planéty stuhla. Napriek tomu na tuhom povrchu Venuše určitý čas mohli jestvovať telesá kvapalnej vody, ktoré sa tam dostali po dopadoch komét.
Taká istá situácia vládla aj na mladej Zemi. Z izotopového zloženia pozemskej vody totiž vyplýva záver, že prinajmenšom časť oceánov je vesmírneho pôvodu.
Zdroj: Komuniké European Space Agency z 24.6.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) bar mk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
