Aktuálne správy Späť na správy
Belgicko: Po voľbách je reforma štátu nevyhnutná, jeho zánik je skôr nereálny
Sunday 27 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Brusel 27. júna (TASR) - Spolunažívanie Flámov a Valónov v jednom štátnom útvare čaká po júnových parlamentných voľbách ťažká skúška, tobôž keď voľby vyhrala strana, ktorá stavia v programe do popredia postupné mierové oddelenie oboch častí krajiny. V minulosti bolo počas horiacich konfliktov medzi francúzsky a holandsky hovoriacimi skupinami vždy skôr "viac dymu ako plameňov", tentokrát však voľby boli aj ďalšom reformovaní krajiny, ktoré na jej konci môže skončiť tak, že sa cesty Valónov a Flámov rozídu.
"Pre ďalší politický vývoj je zásadné a kľúčové vyriešenie dlhodobých problémov, ktoré kvária spoločnosť," poukazuje zástupca veľvyslanca SR v Belgicku Jozef Reinvart najmä na nedoriešené rozdelenie problematického Bruselského regiónu (Brusel-Halle-Vilvoorde), nutnosť reformy volebného obvodu je na rokovacom stole napríklad už od roku 2001. Tento nekončiaci politický diškurz bol aj dôvodom nedávneho pádu vlády, keď sa flámski liberáli pobrali z vládnej koalície, pretože tá nedokázala nájsť kompromis na tomto probléme. Vlády sa obmieňajú, ale "horúci zemiak" a ani momentálne nie je existujúca miera úsilia o konsenzus, rovnako z jednej ako druhej strany barikády.
Kampaň pred predčasnými voľbami bola o budúcom usporiadaní krajiny, decentralizácii, aj keď v hospodárskom meradle sú tiež témy - krajina napríklad zápasí s vysokým verejným dlhom, v svetovom rebríčku patrí Belgicku nelichotivé 10. miesto, verejný dlh dosiahol 96,7 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2009, horšie sú na tom v tomto ukazovateli Európe len Taliansko a Grécko.
Voľby teda vyzneli pre separatistickú Novú flámsku alianciu (N-VA), ktorá si dala, pokiaľ na ňu nájde politických partnerov, ako prioritu štátnu reformu, čo by malo smerovať ku konfederácii.
"Návrat k jednotnému štátu je nereálny, takisto ako zachovanie status quo. Najväčšiu šancu má posilnená federácia, čo je želaním väčšiny frankofónnych strán a presadzujú ho aj niektoré flámske strany," analyzoval možné scenáre Reinvart.
"Bude to však niesť so sebou zložité rokovania o prechode ďalších kompetencií z federálnej úrovne na regióny, financovanie regiónov, presun niektorých rezortov o úroveň nižšie. Takisto sa bude musieť prebrať budúcnosť v súdržnosti federálnej a regionálnej správy. Čím menej ostane kompetencií na federálnej vláde, tým bude vydláždenejšia cesta ku konfederačnému usporiadaniu," rozmenil na drobné druhý muž na slovenskom veľvyslanectve.
Faktom je, že už teraz má typ politického usporiadania krajiny prvky konfederácie a víťazstvom N-VA, pokiaľ to bude vo vláde, by sa tento trend mal len posilňovať. Rozdelenie by v tejto fáze ešte nasledovať nemalo, krajinu držia pohromade dve veci - tradícia kráľovstva a to, čo sa stane pri rozdelení s Bruselským regiónom. Ten sa začína napriek tomu, že sa nachádza vo Flámsku a tí ho považujú za svoje hlavné mesto, pretvárať na frankofónnu "baštu", keďže pre účely zamestnania v inštitúciách únie sa tu zhromažďuje obyvateľstvo hovoriace po francúzsky.
"Pre frankofónnu časť by to bolo katastrofickou alternatívou. O rozdelení sa rozmýšľa. N-VA ho vidia v dlhodobom horizonte, do parlamentu sa ešte dostala strana Flámsky záujem, ktorá presadzuje tiež separáciu. Nie je však pravdepodobné, že tieto sily dokážu presadiť práve radikálne ukončenie problémov medzi oboma komunitami," uzavrel Reinvart.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
